27.4.2012 00:00 | Bezpečnosť

Osud ACTA sa spečatí v lete. Objavujú sa „príbuzní“

Kontroverzný návrh dohody sa bude posudzovať do leta. Pozrime sa, čo všetko je v ňom podľa právnikov zlé a čo prekvapivo v poriadku.

Čo je ACTA

ACTA je kontroverzná medzinárodná dohoda, ktorá sa dotýka autorských práv. Jej cieľom má byť hlavne boj proti internetovému pirátstvu a ochrana duševného vlastníctva.

Dohoda ACTA je v súčasnosti predmetom skúmania Súdneho dvora Európskej únie. Okrem jeho súhlasného stanoviska je potrebné schválenie zmluvy v jednotlivých členských štátoch EÚ a takisto aj v Európskom parlamente, ktorý má na tému ACTA rokovať najneskôr v júli.

Hlasovanie sa však môže oddialiť, pretože eurokomisár pre obchod Karel De Gucht, ktorý patrí k podporovateľom dohody ACTA, ho vyzval, aby „rešpektoval Európsky súdny dvor a počkal na jeho názor“. Ešte predtým by mali po celej Európe prebehnúť aj koordinované protesty .

Ak by ACTA napokon schválená nebola, je veľmi pravdepodobné, že sa v dohľadnej dobe objavia jej ďalší „príbuzní“. V Amerike totiž po dokumentoch SOPA či PIPA znepokojenie už stihla vyvolať ďalšia zmluva, tentoraz so skratkou CISPA. Pozoruhodné je, že si získla aj podpora zo strany viacerých silných technologických a internetových spoločností: spomeňme napríklad sociálnu sieť Facebook alebo výrobcu operačného systému Windows, firmu Microsoft.

Sporná i neškodná

V predchádzajúcom článku na tému dohody ACTA sme sa zamerali na jej časti, ktoré sú kritizované vďaka ich nejasnosti. Právnici textu zmluvy vytkli okrem nejasnostiam vyvolávajúcim otázniky nad implementáciou ACTA v praxi aj nevyváženosť ustanovení týkajúce sa predbežných opatrení.

obrazky 2012 web fmweb 335797_s
obrazky 2012 web fmweb 335797_s Zdroj: Zive.sk

Právnici z advokátskych kancelárií Vojčík & Partners a Kiselica & Partners dali kritikom a protestujúcim za pravdu aj v otázke možnej kontroly internetu. Stačilo by, že sa text schválenej zmluvy vyloží podľa záujmov veľkých filmových štúdií alebo politikov, pričom by chýbali jasne nastavené pravidlá. „Je síce deklarovaná potreba dodržiavať pri tom slobodu prejavu, právo na spravodlivý proces a súkromie, chýba však aspoň odkaz na prostriedky, ktorými sa má spolupráca realizovať,“ povedal k téme právnik Leo Vojčík z advokátskej kancelárie Vojčík & Partners.

Problémová harmonizácia práva

Odborníci na obchodné právo vidia na zmluve aj ďalšie problematické stránky. Za jednu z nich považujú harmonizáciu práva na úrovni EÚ. „ACTA ukladá povinnosť implementovať minimálny štandard v nej uvedený do vnútroštátneho poriadku, avšak súčasne umožňuje prijať aj štandard prísnejší. Do akej miery tak ktorý príslušný štát učiní, bude závisieť len na ňom,“ vysvetlil Kiselica z kancelárie Kiselica & Partners.

„Ak porovnáme konkrétne opatrenia, ktoré sú navrhované v ACTA s naším právnym poriadkom, môžeme konštatovať, že ACTA neobsahuje nič špecifické, čo by sme nepoznali. Neviem však posúdiť, či podobný názor zdieľajú aj právnici zo Singapuru, Nového Zélandu alebo Južnej Kórei,“ dodal Vojčík.

BANNER300

Ako príklad spomenul natáčanie filmov v kinách, keď podľa platného slovenského zákona môže ísť o trestný čin už dnes. V Českej republike je takéto konanie dokonca zakázané priamo v autorskom zákone.

„Navrhované znenie ACTA však v tejto súvislosti opomína, že ako trestný čin by takéto konanie malo byť posúdené len vtedy, ak ide o úmyselné konanie, prípadne, že sa u neho má vyžadovať na účel trestnosti aspoň obchodný, podobne ako pri ostatných navrhovaných ustanoveniach,“ popisuje Vojčík. Dodáva, že trestné právo má byť používané až ako posledný nástroj a preto nie každé protiprávne konanie by z hľadiska spoločenského záujmu malo byť zároveň trestné.

Kontrola zariadení už aj dnes

Kontroverzným je povolenie kontrol osobných vecí na štátnych hraniciach.  Kiselica v tomto problém nevidí. „ACTA výslovne vylučuje aplikáciu ustanovení o kontrole na hraniciach u štátov, ktoré odstránili hraničnú kontrolu s príslušným susedným štátom,“ vysvetlil. Za neopodstatnenú označil obavu aj Vojčík. „Takúto kontrolu je možné predsa vykonať aj dnes. Myslíme si, že ACTA týmto do práva na súkromie priamo nezasahuje,“ nesúhlasí s obavami protestujúcich.

ACTA síce na jednej strane zavádza povinnosť uplatňovať opatrenia na hraniciach aj na tovar zasielaný v malých zásielkach, no ten musí byť obchodnej povahy. Štáty sa tiež môžu rozhodnúť upustiť od kontrol malého množstvo tovaru neobchodnej povahy v osobnej batožine. „Nevidím preto reálnu hrozbu v tom, aby sa tieto ustanovenia vykladali ako povinnosť kontrolovať naše mobilné telefóny alebo mp3 prehrávače,“ dodáva odborník na právo.

Kópie pre osobnú potrebu nezakáže

Naopak, nemyslí si, že by ACTA porušovala ľudské práva. „Bude dôležité, aké prostriedky budú na jej základe skutočne prijaté na realizáciu jej cieľov. Na prijatie zlých zákonov však nepotrebujeme žiadnu spochybňovanú medzinárodnú dohodu,“ uvádza Vojčík z advokátskej kancelárie Vojčík & Partners. Za strašiaka nepovažuje zmluvu ani Kiselica. „Určite nie takých rozmerov, ako sa niektoré skupiny snažia prezentovať,“ hovorí.

obrazky 2012 web fmweb 5752220_s
obrazky 2012 web fmweb 5752220_s Zdroj: Zive.sk

Skončiť by nemali ani kópie určené na osobnú potrebu. „To si viem predstaviť skutočne len v hypoteticko-teoretickej rovine,“ dopĺňa Kiselica. Ide totiž o obchodnú dohodu, ktorá nerieši otázky používania autorských diel pre osobnú potrebu, a diskutuje sa len o správnom nastavení rovnováhy, legálnosti zdroja z ktorého sa rozmnožuje a podobne.

„Ak by nejaké ustanovenie smerovalo proti rozmnoženinám pre osobnú potrebu, som presvedčený, že v takej podobe by neprešlo,“ myslí si Vojčík. Zároveň ale pripomenul, že v dohode chýbajú konkrétne ustanovenia o oprávnenom používaní diel pre osobnú potrebu a odkaz na zákonné licencie.

Právo musí reagovať na spoločenský vývoj

Vojčík víta iniciatívu reagovať na úpravu vzťahov, ktoré vznikajú ako nové a právo na ne nestíha dostatočne rýchlo reagovať. „Na druhej strane je však práve aj kvôli technickej zložitosti digitálnej agendy potrebné navrhovať také pravidlá, ktoré budú predvídateľné vo svojich následkoch, teda, aby používateľ predmetov práva duševného vlastníctva vedel, ako má konať, aby platné právo neporušil,“ dodáva. Aj v súvislosti so spomínanou vyváženosťou práv preto dohodu ACTA považuje za nedokončenú.

Neprijatie nie je problém

V prípade, že by ACTA do platnosti nevstúpila, zostali by v platnosti dnešné zákony a iné všeobecné záväzné právne predpisy, vrátane európskych smerníc a nariadení. Súčasná slovenská legislatíva podľa neho nijako nevybočuje z európskeho štandardu, aj keď určite by si zaslúžila aktualizáciu. Vojčík uvádza chýbajúcu možnosť uzavretia licenčnú zmluvu podľa autorského práva aj v inej než písomnej forme.

Isté odchýlky vidí aj Kiselica. Spomína napríklad navrhovanú trestnoprávnou zodpovednosťou právnických osôb, ktorá dnes v slovenskom právnom poriadku neexistuje. „Aj tu je ale otvorená otázka interpretácie existencie podmienky takejto zodpovednosti ako právneho princípu právneho poriadku vyžadovaného ACTA-ou,“ uviedol.

Za špecifické považuje  tiež časť, v ktorej sa hovorí o povinnosti prijať príslušnú právnu úpravu na ochranu duševného vlastníctva v digitálnom prostredí vrátane potreby zakomponovať do národnej právnej úpravy úpravu ochrany autorských práv pri ich šírení prostredníctvom digitálnej siete.

Kiselica si myslí, že dohodu členské štáty do konca roka schvália, čomu nasvedčuje súhlas s ratifikáciou z roku 2011 a následný januárový podpis dohovoru 22 členskými štátmi EÚ. Zabrániť tomu nemajú ani protesty, ktorých lavína sa po celej Európe spustila. „Právne záväzné neprijatie dohovoru vidím skôr v rovine špekulácií,“ povedal Kiselica.

„Nedá sa však vylúčiť, skôr je rozumné očakávať, že bez ohľadu na prijatie či neprijatie ACTA, budeme v budúcnosti opäť diskutovať o potrebe úpravy právnej ochrany duševného vlastníctva,“ predpokladá Vojčík.

 

Diskusia 0 Príspevkov