5.4.2012 14:00 | Bezpečnosť

ACTA opäť ožíva! Nie je neškodná, ale ani katastrofou

Dodržia politici sľuby a zamietnu medzinárodnú obchodnú zmluvu ACTA? Na čo sa máme pripraviť, ak sa tak nestane? Pohľad právnikov

obr acta_protest stop acta
obr acta_protest stop acta Zdroj: Zive.sk

Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu známa pod skratkou ACTA je síce v úzadí, ale zďaleka ešte neskončila „pod kobercom“. Keď ju začiatkom roka podpísali v japonskom Tokiu zástupcovia 22 členských štátov Európskej únie, ktoré sa tak pripojili k deviatim štátom sveta, strhla sa k nej mediálna kampaň a vlna protestov.

Následne sa čelní predstavitelia niektorých štátov predsa len rozhodli ustúpiť a pozastaviť ratifikačný proces vo svojich krajinách. Spomeňme Slovinsko, Česko aj Poľsko, v ktorom sa protestovalo ešte predtým, ako k podpisu vôbec došlo. Okrem protestujúcich ľudí na verejnosti proti zmluve vystúpilo aj hnutie Anonymous, ktoré zrealizovalo rad DDoS útokov na vládne stránky jednotlivých štátov.

SR zrejme naďalej proti

Slovensko ACTA zatiaľ nepodpísalo. Bývalý minister hospodárstva Juraj Miškov ešte pred voľbami vyhlásil, že nepodporí nič, čo by viedlo k obmedzeniu slobôd jednotlivca. Po zmene vlády závisí ďalší osud schvaľovacieho procesu od postoja nového ministra Tomáša Malatinského, respektíve vládnucej strany Smer-SD. Predseda strany Robert Fico však takisto pred voľbami povedal, že strana bude mať s prijatím ACTA vážny problém a na vec sa je potrebné pozerať aj sociálnou optikou.

Aby ACTA vstúpila v štátoch EÚ do platnosti, musia ju schváliť jednotlivé parlamenty, prípadne je nutné postupovať podľa špecifických právnych národných postupov. K tomu je ešte potrebný súhlas Európskeho parlamentu. Prijatie dohody ale bolo pozastavené aj na úrovni EÚ. Dohodu preskúma jej súdny dvor.

Ak únia dohodu zamietne, ACTA začne platiť len medzi Austráliou, Kanadou, Japonskom, Južnou Kóreou, Marokom, Novým Zélandom, Singapurom a USA.

BANNER300

V každom prípade sa dá očakávať, že v prípade neschválenia dohody bude Európska únia pracovať na novej verzii zmluvy. Možno pod iným názvom, no sledovať bude rovnaký cieľ. Oficiálne ním je boj proti šíreniu nelegálnych kópií a falzifikátov, či už ide o záznamy hudobných alebo filmových diel, falšované lieky, napodobeniny značkových odevov a podobne.

Čo je problémom (a čo nie)

Právnici za najproblematickejšie aspekty ACTA považujú nejasné pasáže, ktoré sa dajú rôzne interpretovať a všetko bude záležať od ich praktickej realizácie. S tým podľa odborníkov následne súvisí aj harmonizácia zákonov členských štátoch. Vyplýva to z vyjadrení právnikov pre Živé.sk.

obr acta_protest stop acta-2
obr acta_protest stop acta-2 Zdroj: Zive.sk

Advokáti sa stotožnili, že nejde o tak veľkého „strašiaka“, ktorý by ohrozoval slobodný internet, ako to prezentujú niektoré skupiny. Obavy zo zásahu do slobody internetu a súkromia používateľov sú podľa nich neopodstatnené. Zmluva by dramatické zmeny do už dnes platnej slovenskej právnej úpravy nepriniesla.

Právnik Leo Vojčík z advokátskej kancelárie Vojčík & Partners zaoberajúcej sa právom duševného vlastníctva však jedným dychom pripomenul, že ACTA bude v praxi závisieť od konkrétnych krokov národných vlád. Napríklad kontrola malého množstva tovaru na hraniciach sa vôbec nemusí konať.

Nepozdávajú sa mu ani aktuálne ustanovenia, ktoré nie celkom korešpondujú s inými medzinárodnými dohovormi alebo európskymi normami. Tieto nedostatky by sa však podľa jeho slov dali „odstrániť zmenou formulácie alebo doplnením“.

Advokát na druhej strane ocenil hľadanie spoločnej reči medzi krajinami Európskej únie a ďalšími štátmi. Pozitívne hodnotí aj verejnú diskusiu o otázkach práva duševného vlastníctva. Podobný pohľad na vec má aj Dalibor Kiselica z kancelárie Kiselica & Partners: „Pozitíva vyplývajú zo snahy vytvoriť efektívnejší spôsob ochrany práv duševného vlastníctva, a sú zrejmé práve pri jej unifikácii na medzinárodnej úrovni.“

Nejasná a nevyvážená

ACTA sa po prípadnom schválení nemá priamo dotknúť existujúcich medzinárodných dohôd, európskych noriem a tiež legislatívy zmluvných strán. Napríklad v prípade Slovenska aktuálne platné zákony už viaceré jej opatrenia obsahujú. „Dôsledky neprijatia dohody by boli skôr v politickej rovine. Domnievam sa, že dramatické zmeny oproti už platnej právnej úprave by ACTA nepriniesla,“ uviedol Kiselica.

Vojčík dáva za pravdu protestujúcim, ktorí upozorňujú na nejasný text zmluvy. „Aj keď Európska komisia deklaruje zhodu ACTA s Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a normami EÚ, je zjavné, že ACTA obsahuje viaceré odchýlky. Tie môžu mať negatívny dopad pri ich voľnej interpretácii a implementácii do vnútroštátnych poriadkov,“ povedal.

Problémom sú nedostatočne vyvážené ustanovenie týkajúce sa predbežných opatrení, ktorého súčasné znenie negarantuje procesnú rovnováhu pre nositeľa práv a zároveň používateľa alebo údajného porušovateľa. Predbežné opatrenia podľa neho vo všeobecnosti slúžia v oblasti práva duševného vlastníctva na to, aby sa dočasne zakázalo porušovateľovi pokračovať v neoprávnenom konaní, keďže po dlhotrvajúcom spore sa bude už len ťažko naprávať vzniknutá ujma, ako napr. poškodená značka podniku alebo jej dobré meno.

obr acta_protest stop acta-10
obr acta_protest stop acta-10 Zdroj: Zive.sk

„Takéto predbežné opatrenia majú byť podľa ACTA vydávané bez vypočutia strany, voči ktorej návrh na vydanie predbežného opatrenia smeruje. Nie je to nič neobvyklé, ale tu sa dôraz kladie príliš na záujem nositeľa práv,“ upozorňuje advokát. Príčinou je, že ACTA totiž nehovorí nič o procesnej možnosti brániť sa proti takto už vydanému predbežnému opatreniu.

Kiselica s názorom súhlasí. „Potieral by sa tým princíp predbežného opatrenia,“ uviedol na margo prípadného vypočúvania žalovanej strany. Za určité pozitívum považuje aj všeobecnú formuláciu. „Ide aspoň ako ‚určitý‘ návod a princíp výpočtu výšky škody spôsobenej porušením autorských práv pre účely súdneho konania,“ zdôvodnil.

Pre porovnanie, podľa slovenského práva je už dnes možné, aby súd nariadil predbežné opatrenie aj bez vyjadrenia toho, voči komu návrh smeruje. Zároveň ale náš zákon umožňuje podať proti takto vydanému rozhodnutiu odvolanie - a teda je možnosť sa procesne brániť.  V prospech žalovanej strany hrá aj skutočnosť, že v prípade jej úspechu sa môže domáhať náhrady škody spôsobenej vydaním chybného verdiktu.

Istý druh odškodnenia pripúšťa aj ACTA. Problémom je opäť nekonkrétny právny výklad. V tejto súvislosti možno textu ACTA vytknúť, že vyslovene nehovorí o práve na opravný prostriedok voči raz vydanému predbežnému opatreniu,“ myslí si Vojčík. Zároveň dodal, že by po prijatí ACTA nemohla prísť iniciatíva na odňatie práva odvolať sa proti predbežnému opatreniu - len z dôvodu, že istá medzinárodná dohoda vyslovene toto právo negarantuje.

Obavy z kontroly internetu sú na mieste

V zmluve je aj povinnosť snažiť sa podporiť úsilie zamerané na spoluprácu podnikateľov a firiem pre účinné riešenie porušovania práv. Aj tá vyvoláva znepokojenie. „Je síce deklarovaná potreba dodržiavať pri tom slobodu prejavu, právo na spravodlivý proces a súkromie, chýba však aspoň odkaz na prostriedky, ktorými sa má spolupráca realizovať,“ oboznámil o výklade zmluvy Vojčík.

V prípade, že by sa zmluvné strany opreli o „nešťastnú“ verziu výkladu, v budúcnosti by mohlo naozaj dôjsť aj k presadzovaniu zvláštnych prostriedkov. Aj takých, ktoré boli z dohody po kritike vypustené. Ide napríklad o monitorovanie internetovej prevádzky či filtrovanie neoprávnene ukladaných alebo prenášaných informácií. Alebo aj pravidlo „trikrát a dosť“, kedy po troch porušeniach môže nasledovať odpojenie používateľa od internetu bez rozhodnutia súdu.

ACTA síce nastavuje štandard ochrany oprávnených subjektov viac  reštriktívne, Kiselica však pripomenul, že je predovšetkým zameraná na „veľkoproducentov“ a už menej na jednotlivcov. „Obsahuje ustanovenie o proporčnosti medzi závažnosťou porušenia, záujmami tretích strán a opatreniami a sankciami v príslušnej právnej úprave. Teda nejedná sa o žiadnu ľubovôľu štátu pri jej implementácii,“ odmietol špekulácie nad rôznou interpretáciou sankcií.

Nabudúce: Kontrola na hraniciach, kópie pre osobnú potrebu či odhad, čo sa bude diať v prípade neschválenia ACTA

V článku boli použité materiály SITA.

 

Diskusia 0 Príspevkov