25.3.2006 00:00 | Reportáže a publicistika

InZine je mŕtvy, autori žijú

Sobotník Renomovaný denník InZine ukončil svoju činnosť v marci r. 2004. V septembri 2005 publikovali viaceré denníky oznámenie, že redakcia v rovnakom zložení spúšťa magazín STation. Nikto však tento návrat neoslavuje, ako by sa patrilo. Prečo?

Málokomu z čitateľov denníka Živé.sk treba predstavovať renomovaný a pomaly kultový magazín InZine. Ukončenie jeho činnosti v marci r. 2004 nepríjemne zaskočilo mnoho verných čitateľov a jeho diskusné fóra ešte dlho žili vlastným životom. Takmer tá istá skladba autorov oznámila v septembri 2005 krátkou tlačovou správou spustenie magazínu STation.sk, projektu vtedajšieho Slovak Telecomu. Správu publikovali viaceré denníky, no žiadne veľké ovácie sa nekonali. Pritom ide o pomerne významnú udalosť: vzkriesenie InZinu s rovnakými, už osvedčenými publicistami a takmer rovnakou štruktúrou obsahu. Myslím si, že po vyše polroku fungovania magazínu STation (po rebrandingu T-Station) je čas pozrieť sa, ako sa veci majú.

Krátko o InZine

InZine sa nedlho po svojom založení stal unikátnym prínosom do slovenskej internetovej publicistiky, jednak svojím kultúrno-spoločenským zameraním, ako aj tým, že v danej dobe žiadny čisto internetový denník tohto druhu na Slovensku neexistoval. InZine mal odvahu otvárať chúlostivé témy a ľudsky, bez moralizovania rozprávať o medziľudských vzťahoch, či sexe. Vyjadroval sa k pocitom a problémom človeka dneška a živo komentoval spoločensko-politickú scénu. Intenzívne sa venoval kultúrnemu dianiu na Slovensku aj v zahraničí, čím sa stal jedným z mála slovenských médií, ktoré uvádzali solídnu kritickú reflexiu. Navyše, sám sa podieľal na rôznych projektoch v oblasti literatúry (Matkinov Polnočný denník) alebo hudby (Demovnica). Dokázal ponúkať obsah pre ženy (napr. na tomto odkaze), ktorý neurážal intelekt ani náročnejších čitateliek – čo je pomerne vzácnym javom. Vďaka osobitému rukopisu autorov, články boli písané ľahko a s humorom, a vytvárali nezameniteľný charakter tohto denníka. Ako azda žiadne médium, InZine mal aj zmysel pre nezmysel a odvahu vystreliť si zo seba a zo svojich čitateľov. Pamätné je napríklad hacknutie servera Ježiškom pred Vianocami, ale aj vytáčanie suchárskych čitateľov článkami v rubrike Mysty.

Za päť rokov existencie sa InZinu podarilo vytvoriť úctyhodný archív článkov, nezmazateľne vstúpiť do dejín slovenského internetu a zoskupiť okolo seba stálu komunitu vášnivých diskutérov, mnohokrát rovnako výrazných osobností, ako sú autori článkov.

Dlhšie o T-Station

Pozícia magazínu T-Station je teda veľmi neľahká. Nech by aj zámerom jeho redaktorov nebolo nadviazať na InZine, čitateľ sa pri takmer rovnakých menách a rubrikách porovnávaniu neubráni. Ak sa k tomu pridá nostalgia a nedôvera k novotám, T-Station na tom nie je veľmi ružovo. Najväčšmi to vidno na diskusných fórach, v ktorých počet príspevkov zatiaľ nedosahuje také cifry ako na InZine. Pritom to nie je problém kvality článkov, ani ich tematiky, o autoroch ani nehovoriac. Čím to teda je, že sa s nadšením neoslavuje „návrat kráľa“?

Jedným z dôvodov môže byť nevydarený layout. Úvodná stránka je pomerne neprehľadná a preplnená, pričom články sa nečítajú veľmi dobre kvôli priveľkej šírke hlavného stĺpca. K výpisu všetkých článkov sa dá dostať až po kliknutí na poslednú položku v základnom menu magazínu, čo by až tak neprekážalo, horšie je, že na úvodnej stránke sa nezobrazia ani všetky články daného dňa, ak ich je viac, ako štyri (v ostatnej dobe ich býva aj s tlačovou správou päť). Úvodnej stránke inak kraľuje vizuál úvodníka a rebríčky „naj-“ článkov naľavo, výber iných článkov je napravo s nejasným kritériom výberu odkazov. Pod tým sú ešte dva tipy na filmy, jeden zo sekcie Filmy, čo je v poriadku, druhý zo sekcie Adult, čo útlocitnejšieho návštevníka môže riadne znechutiť.

S rozšírením technológie RSS, ktorú T-Station zatiaľ neposkytuje, sa zmenili aj návyky mnohých čitateľov – práca s čítačkou je pohodlnejšia ako pravidelné navštevovanie stránok denníkov a navyše umožňuje vyberať si len určité rubriky, či autorov.

T-Station je portál, za ktorým stojí „svetový partner“ T-Com. Nie málo je tých, ktorí majú averziu voči tejto značke alebo voči nadnárodným spoločnostiam vôbec. Férové je však podotknúť, že s prihliadnutím na špecifiká slovenského webu má toto riešenie minimálne výhodu existenčnej istoty – čo práve InZine nemal. Na kvalite článkov sa identita vlastníka portálu nijako nepodpisuje. To, že je magazín súčasťou portálu T-Station, je pridanou hodnotou, ktorú InZine nemal. Najzaujímavejším prínosom je technológia „on Demand“. Zatiaľ je možné sťahovať filmy, ku ktorým magazín dodáva recenzie, neskôr pribudnú aj iné služby.

Vo svojej dobe InZine nemal žiadnu vážnejšiu konkurenciu. Po zhruba roku a pol, s takmer zhodným obsahom a autormi, stojí T-Station pred výzvami, ktorým InZine čeliť nemusel – náboženstvu validných kódov, dizajnu podľa firemného manuálu, fenoménu blogu (najmä na blogy portálu SME), technológii RSS, či dvojsečnosti príslušnosti k nadnárodnej spoločnosti. Je možné, že T-Station sa v sláve a renomé InZinu nikdy nevyrovná – okolnosti, za ktorých InZine vznikal, sa nedajú zopakovať. Komu sa však InZine páčil a komu chýbali články jeho autorov, nájde v magazíne T-Station určite dobré čítanie.

Diskusia 48 Príspevkov