13.3.2019 18:50 | Štát a IT

Prezidentská anketa: Kto podporuje online voľby a reguláciu webových diskusií?

Prezidentskí kandidáti odpovedali na otázky týkajúce sa aktuálnych IT tém.

Kandidátov sme sa pýtali aj to, či by zakázali hardvér od určitých firiem.

V predchádzajúcom článku sme priniesli prvú časť veľkej ankety Živé.sk s prezidentskými kandidátmi. Pýtali sme sa, čo by sa malo robiť proti šíreniu dezinformácií, na reguláciu digitálnych médií či názor na kryptomeny.

Teraz ponúkame odpovede na zvyšné otázky. Zisťovali sme napríklad, ktorý uchádzač o post hlavy štátu by podporil voľby cez internet alebo ako vnímajú medializované informácie o bezpečnostnom riziku čínskych technológií.

Nedávno totiž šéf vládnej strany prišiel s myšlienkou zákazu anonymných diskusií na internete. Predtým predseda parlamentu hovoril, ako by mal štát prísnejšie pristupovať k ľuďom, ktorí na internete nepodložene očierňujú iných.

Anketu sme však spestrili aj odľahčenými otázkami – akú IT techniku používajú a aké sú ich najúsmevnejšie alebo najstresujúcejšie zážitky s ňou.

Oslovili sme šiestich najsilnejších kandidátov podľa posledných zverejnených prieskumov – Zuzanu Čaputovú, Maroša Šefčoviča, Štefana Harabina, Mariana Kotlebu, Bélu Bugára a Františka Mikloška. Kotleba ani jeho strana na otázky nereagovali.

TIP: Názory na ostatné témy a aktuálne dianie k voľbám nájdete na Aktuality.sk >>>

Pri kandidátoch, u ktorých je hviezdička, sme vzhľadom na rozsah danú odpoveď redakčne krátili. Podstatné myšlienky a vety sme ponechali. Presnejšie, urobili sme výber z viet a tie sme už nijako nemodifikovali. Prinášame aj úplnú verziu názorov jednotlivých respondentov v podobe, v akej nám ich zaslali ich volebné tímy.

Pozrite si aj:

Prezidentskí kandidáti odpovedali na otázky týkajúce sa aktuálnych IT tém.
Čítajte aj Prezidentskí kandidáti: Čo s nedostatkom ITčkárov, lžami či podporou...

1. Mali by podľa vás prevádzkovatelia webov povinne zaviesť reguláciu internetových diskusií? Aké regulačné nástroje a mieru zodpovednosti by ste vyžadovali?

Zuzana Čaputová: Som za zachovanie slobody slova v digitálnom priestore na najvyššej možnej úrovni, zároveň však považujem za dôležité to, aby sa dala vyvodiť personálna zodpovednosť aj za to, ako sa človek či firma správa na internete. Budúcnosť nám určite prinesie jednoduchšie a spoľahlivejšie identifikačné metódy, takže si myslím, že sa ľudia naučia komunikovať pod svojím menom a dávať si väčší pozor na to, čo píšu, aby tým neporušovali zákony alebo práva či slobody iných ľudí.

Maroš Šefčovič: Prevádzkovatelia webov by mali do určitej miery prevziať zodpovednosť za to, čo sa deje v priestore, ktorý vytvárajú. Presná forma musí byť výsledkom dohody.

Štefan Harabin*: Keďže sa zatiaľ nevieme spoľahnúť, že všetci ľudia sa správajú vo všetkých situáciách mravne, potrebujeme pravidlá, ktoré suplujú mravné správanie. Potrebujeme kódex správania sa aj na internetových diskusiách a s tým môže byť spojený aj kódex regulácie. Prezident Slovenska aj v tejto veci môže vystúpiť ako morálna autorita môže iniciovať dohodu medzi prevádzkovateľmi webov a nájdenie správnej miery medzi poskytnutím slobody, kódexom, reguláciou. Je však dôležité, aby sa regulácia nepoužívala ako cenzúra pre nepohodlné názory, a aby sa nezneužívala na politické ciele istých skupín, čoho sme v súčasnosti často svedkami.

František Mikloško: Nie, na to máme orgány činné v trestnom konaní.

Béla Bugár: Áno, mali by sme sa snažiť sťažiť šírenie vulgárnych, extrémistických a rasistickým prejavov.

2. Aké je podľa vás riziko čínskych a ruských technológií, keďže niektoré IT firmy sa majú spájať s ohrozením kybernetickej bezpečnosti a niektoré štáty ich vylúčili napríklad z budovania 5G sietí? Podpísali by ste zákon, ktorý by tieto firmy vylúčil z obáv o bezpečnosť?

Zuzana Čaputová: Áno, toto predstavuje pre našu bezpečnosť veľké riziko. Pri podpisovaní zákona by som sa riadila jeho presným znením i kontextuálnymi informáciami, ktorými by som v pozícii prezidentky disponovala.

Maroš Šefčovič: V tomto prípade by som si nechal poradiť od slovenských bezpečnostných expertov, ktorí by takéto riziko mali vyhodnotiť.

Štefan Harabin*: Nepodporujme slepotu z niektorých smerov a nebuďme precitlivení na aktivity z iného smeru. Na sieťach piatej generácie majú byť umožnené aplikácie, ktoré dokážu „internetizáciu všetkého“ od utopických myšlienok do skutočnej reality. 5G vytvára podmienky pre podporu inteligentných miest. Na jednej strane pozitívne veci na druhej veľké riziko zneužitia – orwellovský „veľký brat“ ťa sleduje. Budovanie 5G sietí je hlavne o rivalite medzi Čínou a USA. My ako malý štát by sme mali dbať, aby sme neboli závislí len na jednej strane. Prezident by mohol upozorňovať, aby sme minimalizovali jednostrannú závislosť a hľadali správnu mieru rôznorodosti.

František Mikloško: Riziko tu je, mali by sme inštalovať technológie našich strategických partnerov.

Béla Bugár: Bezpečnosť, vrátane kybernetickej bezpečnosti je veľmi vážna téma. Ak by taký zákon bol podložený argumentmi erudovaných odborníkov, s veľkou pravdepodobnosťou by som ho podpísal.

Ilustračná snímka fotogaléria / 5
Ilustračná snímka Zdroj: TASR

3. Existujú podľa vás korupcia a nekalé praktiky v IT sektore na Slovensku pri obchodovaní so štátom? Ak áno, aké – a ako by sa proti nim malo zakročiť?

Zuzana Čaputová: Podľa všetkých dostupných informácií to vyzerá tak, že existujú. Je potrebné proti tomuto zakročiť tak, ako to navrhujú niektoré združenia: zdôrazňovaním dopytu po väčšej transparentnosti a motiváciou kvalitných ľudí pre prácu v štátnej správe.

Maroš Šefčovič: Akékoľvek podozrenia z nekalého správania musia byť vždy preverené.

Štefan Harabin: Áno boli a možno stále sú. Aj v minulosti boli aktivity, kde IT firmy volali po slušnej informatizácii. Prijali etické pravidlá a sami chcú ísť príkladom. Takéto kroky treba podporovať – rozširovať okruh firiem, príp. rozsah pôsobenia.

František Mikloško: Samozrejme, že korupcia tu je a obávam sa, že v ešte väčšej miere, ako v oblastiach ako je stavba diaľnic, lebo bežný človek si vie predstaviť, koľko stojí meter kubický betónu, no koľko má stáť karta a softvér na prihlásenie do nejakého štátne portálu asi nie.

Béla Bugár: Cieľom prijatého takzvaného protischránkového zákona z dielne ministerky spravodlivosti za Most-Híd je práve potlačenie korupcie pri obchodovaní so štátom, rovnako, ako zverejnenie zmlúv. Obidve opatrenia sa vzťahujú aj na IT sektor.

4. Podporili by ste voľby cez internet? Prosíme o zdôvodnenie odpovede.

Zuzana Čaputová: Napríklad v Estónsku majú voľby cez internet už dlhé roky a takto volí 30 až 40 percent voličov, predovšetkým ide o mladých ľudí a ľudí v zahraničí. Sú s tým, samozrejme, spojené aj bezpečnostné riziká, ktoré treba odstrániť. V konečnom dôsledku však digitálne voľby vnímam ako pozitívnu zmenu a rozhodne by som zavedenie takejto možnosti podporila, samozrejme, popri zachovaní možnosti zúčastniť sa na voľbách fyzicky, ako je to dnes. Nevnímam to však ako svoju prioritu alebo otázku, ktorá by bola dnes na stole.

Maroš Šefčovič: Vzhľadom na možnú manipuláciu volieb v online priestore by som bol veľmi opatrný, kým by som podporil akúkoľvek zmenu týmto smerom.

Štefan Harabin: Neviem. Každá vec ma dve strany tej istej mince. Pozitívnu a negatívnu. Pozitívna – napríklad rýchle sčítavanie a vyhodnotenie. Negatívne – napríklad bezpečnosť a jednoznačná identifikácia každého voliča.

František Mikloško: Áno, postupne by som zaviedol pre voličov v zahraničí a potom po nazbieraní skúseností aj pre domácich. Každopádne by sme mali využiť skúseností krajín, ktoré to už majú.

Béla Bugár: Je čas, aby sme o tom viedli serióznu odbornú diskusiu. Tento spôsob voľby by mohol zvýšiť účasťna voľbách. Vyššiu účasť by som obzvlášť privítal pri voľbách do Európskeho parlamentu.

Aktivujte si denný sumár noviniek do e-mailu!

5. Je podľa vás správne, ak štát dáva subjektom povinnosť elektronickej komunikácie, ako napríklad živnostníkom pri daňových priznaniach?

Zuzana Čaputová: Štát by mal v prvom rade ľudí nie nútiť, ale motivovať k využívaniu elektronickej komunikácie, pretože by to mal byť vo väčšine oblastí jednoznačne jednoduchší, rýchlejší, bezpečnejší a lacnejší variant než fyzickejšie formy.

Maroš Šefčovič: Digitalizácia je trendom budúcnosti a je správne, ak chce štát umožniť ľuďom fungovať jednoduchšie. Je dôležité, aby sme to spravili tak, aby sme ľudom život zjednodušili a nie skomplikovali.

Štefan Harabin: Štát je tu pre občanov. Občania tvoria štát, aby pokryl potreby, ktoré nie sme si schopní zabezpečiť ako jednotlivci, komunity, ... Z tohto dôvodu štát by nemal nútiť svojich občanov na možnosti, ktoré občania, skupiny občanov nechcú.

František Mikloško: Áno, informatizácia je nevyhnutnosťou a treba ľudí postupne učiť zvládať tieto technológie. Aj v stredoveku, keď ešte všetci nevedeli písať, členovia cechov museli vedieť písať. No ak štát vyžaduje od daňového poplatníka elektronickú komunikáciu, tak potom by mal aj sám byť schopný posielať listy elektronicky a nenútiť chodiť ľudí na poštu preberať doporučené listy do vlastných rúk. Portály verejnej správy by mali byť jednoduché a intuitívne. Tie súčasné sú neprehľadné a aj skúsený IT-čkár sa niekedy zapotí.

Béla Bugár: Považujem to za správne. Štát predsa musí reagovať na zmeny komunikačného prostredia.

Ilustračná snímka fotogaléria / 5
Ilustračná snímka Zdroj: iStock

6. Akú techniku z oblastí počítačov, mobilných a prenosných digitálnych zariadení a inteligentných zariadení pre domácnosť používate?

Zuzana Čaputová: Sme tak štandardne vybavená domácnosť, čo sa týka techniky.

Maroš Šefčovič*: Som z generácie, ktorá si pamätá ešte prvú „tehličkovú“ motorolu a prvotné vzrušenie z objavovania nových možností. Dnes používam iPhone a iPad. Vzhľadom na vysoké pracovné tempo totiž musím neustále komunikovať a riešiť rôzne záležitosti „za pochodu“. Vďaka našim trom deťom sme s manželkou na Instagrame, máme spoločnú WhatsApp skupinu, využívame aplikácie ako Find my friend, Facetime, Waze alebo Shazam.

Štefan Harabin: Mám telefón značky Motorola. Nie som veľký znalec technológií. Telefón používam len z nutnosti, nie z radosti. Najčastejšie používam aplikácie potrebné pre komunikáciu, správy, Whatsapp a podobne, ale aj Facebook či YouTube.

František Mikloško: Notebook, smartfón.

Béla Bugár: Aj v našej domácnosti sa používajú tie, ktoré sa v domácnostiach vyskytujú bežne. Tie najmodernejšie inteligentné zariadenia v tej našej zatiaľ nepoužívame.

7. Aký najúsmevnejší a najstresujúcejší (negatívny) zážitok s IT technikou doposiaľ máte?

Zuzana Čaputová: -

Maroš Šefčovič: Jednoznačne, keď zabudnem heslo.

Štefan Harabin: -

František Mikloško: Nie je to doslova negatívny zážitok, no ako je o mne známe, mobil mám len niekoľko rokov a istý čas trvalo, kým sme si na seba zvykli. Zato mám medzi prezidentskými kandidátmi – pokiaľ ide o mobilné telefóny – jedinečné prvenstvo. V roku 1991 som v priamom televíznom prenose uskutočnil prvý mobilný hovor vo vtedajšom Československu z Prahy do Bratislavy v sieti NMT spoločnosti Eurotel, keď som ako predseda Slovenskej národnej rady telefonoval so svojou českou kolegyňou, predsedníčkou Českej národnej rady Dagmar Burešovou.

Béla Bugár: V minulosti určite som zažil aj úsmevné, aj stresujúce situácie, ktoré si ale nepamätám.

Plné znenie odpovedí si môžete prečítať vo vloženom dokumente nižšie:

Prezidentskí kandidáti odpovedali na otázky týkajúce sa aktuálnych IT tém.
Čítajte aj Prezidentskí kandidáti: Čo s nedostatkom ITčkárov, lžami či podporou...

TIP: Všetko dôležité k voľbám nájdete na Aktuality.sk >>>

Diskusia 5 Príspevkov