13.3.2019 09:00 | Štát a IT

Prezidentskí kandidáti: Čo s nedostatkom ITčkárov, lžami či podporou digitalizácie?

Prezidentskí kandidáti odpovedali na otázky týkajúce sa aktuálnych IT tém.

Ak máte dosť bežných politických debát s kandidátmi na prezidenta, ste na správnom mieste. Živé.sk oslovilo najsilnejších adeptov na post hlavy štátu a prinášame pohľad, aké názory majú na aktuálne témy z online sveta.

Prezident má možnosť vetovať zákony, menuje vládu a komunikuje s verejnosťou, takže má potenciál aktívne otvárať témy a spoluvytvárať verejnú mienku. Pýtali sme sa ale aj osobnejšie otázky, aby sme zistili vzťah ašpirantov k IT.

Na každú otázku sme všetkým kandidátom poskytli rovnaký priestor – 400 znakov. Niektorí ho nevyčerpali, iní ho niekedy výrazne prekročili.

Oslovili sme šiestich najsilnejších kandidátov podľa posledných zverejnených prieskumov – Zuzanu Čaputovú, Maroša Šefčoviča, Štefana Harabina, Mariana Kotlebu, Bélu Bugára a Františka Mikloška. Kotleba ani jeho strana na otázky nereagovali.

TIP: Všetko k prezidentským voľbám na Aktuality.sk >>>

Pri kandidátoch, u ktorých je hviezdička, sme vzhľadom na rozsah danú odpoveď redakčne krátili. Podstatné myšlienky a vety sme ponechali. Presnejšie, urobili sme výber z viet a tie sme už nijako nemodifikovali. Prinášame aj úplnú verziu názorov jednotlivých respondentov v podobe, v akej nám ich zaslali ich volebné tímy.

Pozrite si aj:

Prezidentskí kandidáti odpovedali na otázky týkajúce sa aktuálnych IT tém.
Čítajte aj Prezidentská anketa: Kto podporuje online voľby a reguláciu webových diskusií?

1. Ako by ste podporili ako prezident informatizáciu na Slovensku, prípadne akým spôsobom by ste upozorňovali na zlé kroky v tejto oblasti?

Zuzana Čaputová*: Rast Slovenska bude v budúcnosti ovplyvňovať a podporovať práve digitálna ekonomika. Celkovo je v tejto oblasti dôležité zabezpečiť transparentnosť a efektivitu rozdeľovania prostriedkov, aby boli informatizácia a digitalizácia prínosom pre celú spoločnosť, a to nielen z hľadiska modernizácie krajiny, ale aj s napojením na hodnoty spravodlivosti a férovosti, ktoré aj tu považujem za kľúčové. Do štátnej správy určite potrebujeme dostať veľa skúsených IT ľudí, práve takýchto ľudí by som sa snažila motivovať, aby prišli Slovensku pomôcť.

Maroš Šefčovič*: Informatizácia či digitalizácia patria medzi mega trendy, v rámci ktorých chcem, aby Slovensko excelovalo a aby naši mladí ľudia boli na ne pripravení. Práve digitálne zručnosti budú v budúcnosti vyžadované pri výkone až 90 % pracovných pozícií. Podporujem preto napríklad myšlienku centier excelentnosti, ktoré by prispeli k vzdelanosti. Mali by sme sa inšpirovať krajinami, ktoré sú v tomto smere ďalej. Za posledné roky sa toho urobilo dosť a plán je v tom ďalej pokračovať.

Štefan Harabin*: Prezident ako čelný predstaviteľ štátu potrebuje, aby Slovensko bolo modernou krajinou. V oblasti IT takou je už teraz. To, čo potrebujeme teraz, je hlavne ako sa udržať, aby sme modernou zostali, prípadne ešte viac to prehĺbili. Ako to dosiahnuť? Ako v tom môže slovenský prezident pomôcť? Môže podporiť a spájať ľudí, aby našli konkrétne riešenia.

František Mikloško: Reprezentáciou úspešných IT firiem v zahraničí, podporou nových startupov, orientáciou na otvorené systémy, kde štát definuje len rozhrania systémov a umožní voľnú súťaž producentov IT riešení.

Béla Bugár: Nie som špecialista na informatizáciu. Pri posudzovaní tejto problematiky by som sa oprel o tím odborníkov.

2. Za akých podmienok by mal podľa vás štát a jeho orgány mať právo na regulovanie obsahu, aký je možné prezerať cez internet? Ako by ste zabránili, aby na Slovensku nevznikol čínsky cenzurovaný model, kde nefunguje ani medzinárodný Google?

Zuzana Čaputová*: Regulovanie obsahu nie je cestou, išlo by o zásah do slobody slova. Ak však hovoríme o obsahu, ktorý porušuje napríklad autorské práva či šíri nenávisť alebo konšpirácie, je nevyhnutné nastaviť mantinely. V takomto prípade má mať štát efektívne nástroje, ako postihovať tvorcov daného obsahu a ako odradiť napríklad sociálne médiá od ich benevolentného postoja. Aj vďaka nášmu členstvu v EÚ máme možnosť byť pri tvorbe týchto regulácií. Neprítomnosť Google v Číne je súčasťou čínskej medzinárodno-obchodnej stratégie, v rámci ktorej sa Čína snaží o vytvorenie relevantnej konkurencie. Väčším problémom je monopolizácia technologických spoločností, ktoré operujú s obrovským množstvom dát.

Maroš Šefčovič: Základom demokratickej spoločnosti je možnosť slobodného šírenia informácií. Situácia, aká je v Číne, u nás nehrozí, lebo tieto práva máme zakotvené aj v našej ústave a ako prezident by som nikdy nedovolil ich obmedziť. Myslím si ale, že vo veľa oblastiach treba sprísniť dozor nad IT korporáciami. Napríklad ako veľký problém vnímam, že tieto firmy u nás neplatia primerané dane, aj keď tu podnikajú. V tomto sa nám bude naše stanovisko určite presadzovať lepšie spolu, s našimi susedmi v únii, než len samotnému Slovensku.

Štefan Harabin: Nepodporoval by som žiaden typ cenzúry či regulácie, pokiaľ samozrejme nejde o trestnú činnosť na internete. V ústave máme zakotvenú slobodu prejavu. Každý nesie zodpovednosť za svoje názory, prípadne iný obsah ktorý umiestňuje na sieť; a na to sú tu orgány činné v trestnom konaní. Štát by nemal cenzurovať – „predžúvať“ obsah pre čitateľa. Každý musí mať možnosť prečítať si všetko a vytvoriť si vlastný názor. Pripúšťaním regulácie internetu otvárame Pandorinu skrinku; hrozí, že regulácia bude zneužitá - v tomto prípade na cenzúru nepohodlných názorov.

František Mikloško: Štát by nemal regulovať obsah, má len postihovať porušovania zákonov na internete.

Béla Bugár: Snahy o zavedenie čínskeho modelu som nezaregistroval. Našťastie žijeme v inom svete:)

Ilustračná snímka fotogaléria / 3
Ilustračná snímka Zdroj: TASR

3. Mal by štát zaviesť reguláciu digitálnych médií? Ak áno, aké nové požiadavky by ste na ne presadzovali?

Zuzana Čaputová*: Pri sociálnych médiách je potrebná regulácia najmä v súvislosti s mierou ich zodpovednosti za obsah šírený na sociálnych sieťach. Existujú naozaj znepokojujúce signály, že sociálne médiá vedia zásadným spôsobom zasahovať do výsledkov volieb (Facebook v UK, US), prípadne že sú používané ako hlavný kanál na šírenie dezinformácií a konšpirácií (WhatsApp v Indii, Keni, Brazílii). Je potrebné nielen zvyšovať digitálnu gramotnosť obyvateľov, ale aj vytvoriť pravidlá fungujúce aj v rýchlo sa meniacom svete technológií. Dôležitou témou je etickosť využitia umelej inteligencie, ktorej prenechávame stále väčšiu časť rozhodovacích právomocí, napríklad algoritmy už teraz určujú, aké správy či príspevky sa nám zobrazujú na sociálnych sieťach.

Maroš Šefčovič: Nielen digitálny, ale celý mediálny priestor na Slovensku by mal byť lepšie definovaný. Mali by sme zadefinovať, kto je novinár, akú má mať ochranu a aké sú jeho práva aj povinnosti a zodpovednosť. Myslím si, že by to veľmi pomohlo celému Slovensku.

Štefan Harabin: Potrebujeme mať jasný cieľ celospoločensky prijatý, čo chceme prípadným regulovaním dosiahnuť. Cieľ má vychádzať z dohodnutej politickej doktríny, aby sme reguláciu použili na skutočnú ochranu spoločnosti a nie na potláčanie ľudskosti, kreativity ľudí. Potrebujeme vedieť, čo je správne a udržateľné v dlhodobom aspekte. Klásť si otázku, pre koho je to prínosom a čo chceme dosiahnuť. Následne sa dohodnúť na tom s ostatnými. Až potom prichádza na rad technické riešenie. Keďže máme v ľuďoch dosť intelektuálneho a kreatívneho potenciálu, tak riešenie nájdeme.

František Mikloško: Nie, nemal by regulovať digitálne médiá.

Béla Bugár: Regulácia médií, aj digitálnych je zložitá otázka, ku ktorej by sme mali pristupovať obzvlášť citlivo. Mali by sme hľadať riešenie na filtrovanie konšpiračných obsahov.

Aktivujte si denný sumár noviniek do e-mailu!

4. Ako by sa mal podľa vás riešiť problém šírenia falošných správ a dezinformácií, konšpiračných webov?

Zuzana Čaputová*: Problém presahuje hranice národných štátov. Riešenie je veľmi komplexné, obsahuje preventívnu a represívnu zložku. V rámci prevencie je nutné klásť vo vzdelávaní oveľa väčší dôraz na kritické myslenie, overovanie zdrojov a vyhodnocovanie faktov. Dôležitá je aj digitálna gramotnosť, teda porozumieť tomu, čo je napr. platený obsah či cielená reklama. Represívna zložka potom spočíva v silnejšej miere kontroly a vymáhateľnosti pravidiel. Efektívny regulátor musí byť schopný tvoriť pravidlá, ktoré sú fér pre všetky strany, no zároveň zabezpečiť ochranu a bezpečnosť spotrebiteľov v online priestore.

Maroš Šefčovič: Som jednoznačne proti šíreniu akýchkoľvek klamstiev. Ja sám som bol v kampani obvinený, že nemám v poriadku svoj vysokoškolský diplom, hoci ide o klamstvo a kópiu diplomu som odovzdal protikandidátovi bezprostredne po tom, ako s tým prišiel.

Štefan Harabin: Tiež som si všimol mnohé dezinformácie, ktoré šíria niektoré konšpiračné weby. Za najnebezpečnejšie považujem Denník N a SME. Neviem, kto určil kritériá „konšpiračnosti“ a na základe akého kľúča, pretože zatiaľ mám len pocit, že sa týmto poškodzujúcim pomenovaním eliminujú nepohodlné médiá, ktoré píšu pravdu, alebo povedzme ponúkajú aj iný pohľad na vec. Každý človek si môže a mal by si, z informácií vybrať. Nepodceňujme občanov. Naposledy ma zaujala kauza „Hlavné správy“, keď toto médium vyhralo súd a autori stránky „konšpirátori“ ich museli odstrániť zo svojho zoznamu. Ukázalo sa totiž, že za tvorením zoznamu konšpirátorov bol skôr boj o tržby z reklám ako snaha „ochrániť“ občana od škodlivého obsahu.

O reakciu sme požiadali SME aj Denník N. Prvý menovaný nereagoval, druhý napísal, že nevidí dôvod reagovať. Harabin dodatočne nevysvetlil, prečo ich považuje za nebezpečné. „Nemyslíme si, že by to nebolo zrejmé aj z kontextu ostatných odpovedí. A myslíme si, že túto odpoveď netreba rozvíjať ani upresňovať“, odpísali z jeho tímu.

K prípadu webu Hlavné správy informujeme na tomto mieste. Jeden súd žalobu zamietol, druhý zatiaľ vydal len predbežné opatrenie, prikazujúce vyradiť web zo zoznamu. No prevádzkovateľom Konšpirátori.sk je už medzičasom nové občianske združenie, a teda rozhodnutie smerovalo voči nesprávnemu subjektu. Hlavné správy tak na zozname stále figurujú.

František Mikloško: Nasadením technológií, ktoré by laickým používateľom umožnili zrozumiteľným spôsobom zistiť dôveryhodnosť zdroja.

Béla Bugár: Vzhľadom na absenciu legislatívneho riešenia, v súčasnosti sa spoliehame na tie subjekty, ktoré sa zaviazali falošné a dezinformačné správy odhaľovať a upozorňovať na ne. Robia mimoriadne osožnú prácu.

Ilustračná snímka fotogaléria / 3
Ilustračná snímka Zdroj: iStock

5. Aký je váš názor na kryptomeny? Vlastníte nejaké a ak áno/nie, prečo? Platili ste už nimi?

Zuzana Čaputová: Kryptomeny nevlastním. Je to ale zaujímavá téma, ktorú sporadicky sledujem z médií.

Maroš Šefčovič: Ja som nimi neplatil. Kryptomeny sú inovácia, ťažko predpovedať ich budúcnosť, avšak pred 20 rokmi bol aj internet novinka a dnes je neodmysliteľná súčasť nášho každodenného života. Podstatné sú rôzne aspekty bezpečnosti.

Štefan Harabin*: Kryptomeny sa spájajú hlavne s veľkými nárastmi a poklesmi kurzu, ktoré nemajú odraz v tom čo sa objektívne deje. Je to postavené na dôvere, nedôvere ľudí. Väčšinou niektorí jednotlivci zarobia na úkor väčšiny. Kryptomena je však vrchol ľadovca technológie blockchain. Vlastnosti blockchainu sú uplatniteľné v politike, práve, v obchodnom styku, ... Využiť a rozšíriť je ich možné rovnakým modelom ako IT, t.j. vzdelávaním, školstvo bližšie spojiť v komerčnou sférou. Prezident vie aj tu pomôcť svojou aktivitou hľadania, spájania, pomoci ako morálnej autority. Osobne nemám s kryptomenami skúsenosti, žiadne nevlastním a ani som nimi nikdy neplatil.

František Mikloško: Ja osobne som kryptomeny nikdy nevlastnil ani nepoužil.

Béla Bugár: Nie, kryptomeny nevlastním, neplatil som nimi. A tým som odpovedal aj na otázku, čo si o nich myslím.

6. Dlhodobo na Slovensku chýbajú pracovné sily v IT, málo žiakov maturuje z matematiky a výsledky sú podpriemerné. Vplývali by ste na vládu, aby sa tejto téme aktívne venovala a šírili by ste osvetu, aby študenti chodili na kvalitné školy a odbory s potenciálom vysokej pridanej hodnoty pre ekonomiku a uplatnenia? Ak áno, akým spôsobom?

Zuzana Čaputová*: Vzdelávanie ako také musí byť pre nás prioritou, pretože ide o našu budúcnosť. Kvalitné vzdelanie podporuje vzdelanostnú ekonomiku a tvorbu pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou, pričom sem patrí, samozrejme, aj oblasť IT. Aktivita v oblasti vzdelávania je v roli prezidenta súčasťou skôr neformálnych kompetencií, každopádne by som sa usilovala podporiť dobré a zmysluplné projekty, ktoré skvalitňujú vzdelávanie na Slovensku a taktiež tlačiť na zlepšenie celého vzdelávacieho systému.

Maroš Šefčovič*: Jednoznačne áno. Digitálne zručnosti sú základ dnešného fungovania na pracovnom trhu. Je potrebné, aby boli súčasť slovenského vzdelávacieho systému. Na Slovensku je mnoho úspešných firiem v IT, ktoré vedia byť vzorom mladým ľuďom. Cez pozitívne podnikateľské príklady a príbehy vieme motivovať mladých ľudí.

Štefan Harabin*: Budúcnosť národa a štátu je vo vzdelávaní. V súčasnosti na jednej strane nie je dostatočne vzdelávanie napojené na samotnú prax. Na druhej strane firmy v tvrdom konkurenčnom boji nemajú dostatok priestoru na rozvoj, vzdelávanie, úvodné investície do nových technológií. Potrebujeme riešenie spojenia vzdelávania s praxou. A práve túto synergiu môže podporiť slovenský prezident. Môže posadiť za jeden stôl predstaviteľov IT sektoru a školstva a pomôcť nájsť, ako konkrétne toto podporiť.

František Mikloško: Áno, podpora technických odborov je potrebná, ale netreba zanedbávať aj humanitné odbory ako je dejepis alebo etika, aby nám budúci technici boli zorientovaní aj v hodnotových otázkach.

Béla Bugár: Je to jedna z veľkých tém, ktoré by som určite nastolil a hľadal riešenie, veď z určitých profesií máme nadbytok, z iných nedostatok, a dlhodobo.

Plné znenie odpovedí si môžete prečítať vo vloženom dokumente nižšie:

TIP: Všetko k voľbám prezidenta v špeciálnej rubrike na Aktuality.sk >>>

Prezidentskí kandidáti odpovedali na otázky týkajúce sa aktuálnych IT tém.
Čítajte aj Prezidentská anketa: Kto podporuje online voľby a reguláciu webových diskusií?

Diskusia 16 Príspevkov