12.3.2019 08:00 | Veda

Asteroidy sú silnejšie ako sme si mysleli. Máme proti nim šancu?

Máme šancu proti asteroidu?

Nové parametre v počítačovej simulácii odhalili väčšiu húževnatosť vesmírnych pútnikov.

Populárnou témou rôznych štúdií alebo katastrofických filmov sú potenciálne nebezpečné asteroidy, ktoré by pri dopade na Zem mohli napáchať značné škody.

Súčasťou týchto úvah sú aj možné riešenia na odvrátenie prípadnej katastrofy. Chýbajú im však presné kvantifikácie, pretože v skutočnosti sa podobná situácia ešte nevyskytla. Doteraz vždy vychádzali z teoretických modelov a počítačových simulácií.

Najnovšia štúdia vedcov z Univerzity Johna Hopkinsa však ukázala, že obrana pred asteroidmi bude zložitejšia ako naznačovali doterajšie výpočty.

Štúdiu publikoval odborný žurnál Icarus.

Menší asteroid úplne zničil väčší

V laboratóriách sa zatiaľ podarilo prakticky preskúmať menšie skaly, ktoré sú približne vo veľkosti ľudskej päste. Aplikovať tieto poznatky na oveľa väčšie objekty ako sú napríklad asteroidy s kilometrovými rozmermi je však veľmi ťažké a zatiaľ možné len v teoretickej rovine.

Pred časom vytvorila jedna vedecká skupina počítačovú simuláciu zrážky dvoch asteroidov. Použili pritom vstupné údaje ako je napríklad hmotnosť, teplota alebo krehkosť materiálu.

Z výsledkov vyplynulo, že pri čelnom náraze menšieho asteroidu s kilometrovým priemerom a rýchlosťou 5 km/s do väčšieho, 25-kilometrového, by bol tento cieľový úplne zničený.

„Doposiaľ sme si mysleli, že čím je objekt väčší, tým ľahšie by sa prelomí, pretože pri väčších objektoch existuje väčšia pravdepodobnosť výskytu chýb. Naše zistenia však ukazujú, že asteroidy sú húževnatejšie než sme si mysleli a bude potrebné viac energie na ich úplnú deštrukciu,“ povedal spoluautor novej štúdie Charles El Mir.

S novými parametrami všetko inak

Teraz použili vedci rovnaký scenár no s podrobnejšou počítačovou simuláciou, ktorá berie do úvahy aj menšie procesy, vyskytujúce sa počas kolízie. Predchádzajúci model totiž napríklad nebral do úvahy obmedzenú rýchlosť šírenia prasklín.

Celú simuláciu rozdelili na dve fázy. V prvej sa posudzovali okamžité následky nárazu, kedy vzniklo množstvo prasklín a kráter. Už v tejto fáze sa ukázalo, že v protiklade s predchádzajúcou štúdiou by nebol rozbitý celý asteroid.

Cieľovému asteroidu zostalo veľké poškodené jadro, ktoré následne vyvinulo silné gravitačné pôsobenie na odtrhnuté časti. Toto pôsobenie, takzvanú gravitačnú reakumuláciu, skúmali vedci v druhej fáze, zahŕňajúcej až niekoľkohodinové obdobie po náraze. Keďže cieľový asteroid nebol úplne rozbitý, zachoval si dostatočnú silu na to aby sa obklopil okolitými úlomkami.

Video: Simulovaný proces gravitačnej reakumulácie

(Zdroj: Johns Hopkins University)

Odkloniť alebo rozbiť

Táto štúdia teda napovedá, že na úplné rozbitie asteroidu, pri ktorom by vznikol veľký zhluk slabých fragmentov, je potrebná väčšia sila, ako sme doteraz predpokladali. Zároveň ukázala zaujímavý model, ktorý sa môže využiť pri ťažbe surovín z asteroidov.

Nové poznatky sa môžu využiť pri riešení prípadného ohrozenia z vesmíru. Hlavne pri rozhodovaní, či dokážeme potenciálne nebezpečný asteroid iba odkloniť alebo úplne zničiť. V druhom prípade pomôže spresniť množstvo energie, ktoré by na to bolo potrebné.

Zaujíma vás vesmírny priemysel? Chcete vedieť, prečo je dôležitý návrat človeka na Mesiac a ako bude vyzerať jeho cestovanie k ďalším planétam či hviezdam? Príďte 20. marca na bratislavskú konferenciu Výťah Conf., kde si môžete vypočuť odborníkov z americkej NASA či európskej vesmírnej agentúry ESA. Živé.sk je hlavným mediálnym partnerom konferencie.

Diskusia 19 Príspevkov