9.3.2019 17:30 | Veda

Viac zelene v meste? Deti sú pri nej pokojnejšie aj rozumnejšie

Zelenšie mestá pridávajú na psychickej pohode.

Ideálne mestské plánovanie budúcnosti jedným slovom? Zalesňovanie.

Nie je jedno, kde vyrastáme. Psychológovia zistili, že prostredie, ktoré nás obklopuje počas prvých rokov života, zásadne vplýva na náš neskorší život.

Jedným z dôležitých faktorov je aj dostatok zelene v okolí.

Najnovší výskum vychádzajúci z dát takmer milióna ľudí potvrdil staršie indície a preukázal úzku súvislosť medzi dostatkom zelených plôch a nižším výskytom psychických ochorení v dospelosti. Zníženie rizika môže dosiahnuť až 55 %.

Výskumnú prácu zverejnil vedecký časopis PNAS.

Meníme sa na mestský druh?

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije v mestách viac ako polovica ľudstva. A očakáva sa, že v budúcnosti počet mestských obyvateľov ešte porastie.

Trend rastu miest a mestskej populácie neohrozuje len prírodu, ale aj psychické zdravie ľudí. Niektoré výskumy naznačili, že obyvatelia, ktorí vyrástli v najurbanizovanejších oblastiach, trpia častejším výskytom úzkosti a afektívnych porúch.

Výskyt schizofrénie je u nich vyšší dokonca až o 200 %.

Iné štúdie pre zmenu zistili, že väčšia rozloha zelených plôch súvisí s vyššou mierou telesnej aktivity a môže podporiť rozumový rozvoj detí.

Zelené plochy prospievajú obyvateľom miest mnohými spôsobmi.
Čítajte aj Viac zelene v mestách = bystrejšie deti, zistil výskum

Miliónový výskum

Vedci z Aarhuskej univerzity v Dánsku sa rozhodli tieto indície overiť pomocou výskumu, ktorý využil dáta o bydlisku a zdraví takmer milióna ľudí, pochádzajúce z najrôznejších úradných záznamov Dánska.

Údaje o rozsahu neďalekej zelene v rôznej fáze života týchto ľudí získali dánski výskumníci pomocou satelitných záberov s vysokým rozlíšením, zhotovených v rokoch 1985 až 2013.

Vedci následne porovnali veľkosť neďalekých zelených plôch s rizikom niektorého zo 16 psychických porúch.

„Naše dáta sú unikátne. Mali sme možnosť spracovať obrovské množstvo údajov a porovnať ho so satelitnými zábermi, ktoré odhalili rozlohu zelených plôch v okolí každej z osôb v čase, keď vyrastala,“ hovorí hlavná autorka výskumu Kristine Engemannová

Zeleň v meste prináša benefity. (predmestie mesta Melbourne) fotogaléria / 2
Zeleň v meste prináša benefity. (predmestie mesta Melbourne) Zdroj: iStockphoto

Až o 55 % nižšie riziko

Z analýzy dát vyplýva, že deti obklopené dostatkom zelene mali oproti ich rovesníkom v najurbanizovajších oblastiach o až 55 % nižšiu pravdepodobnosť, že si vyvinú niektorú zo psychických porúch.

Výskumníci tiež zistili, že kladný vplyv zelených plôch je postupný – čím viac rokov dieťa vyrastalo obkolesené zeleňou, tým menšiemu riziku psychických porúch čelilo.

„Z našich dát vyplýva, že riziko psychických porúch sa znižuje tým viac, čím dlhšie človek vyrastal od narodenia do veku desiatich rokov v prostredí s dostatkom zelene. To znamená, že zeleň je v detstve mimoriadne dôležitá,“ hovorí Kristine Engemannová.

Úzku súvislosť nezmenilo ani zohľadnenie najrôznejších rizikových faktorov mentálnych porúch ako sú spoločensko-ekonomický status alebo rodinná anamnéza.

Zelený urbanizmus?

Podľa autorov štúdie nové zistenia podčiarkujú potrebu čo najvyššieho zastúpenia zelene v mestách.

„Rastie množstvo dôkazov, ktoré naznačujú, že prírodné prostredie je pre zdravý psychický vývin dôležitejšie, ako sme si mysleli,“ zdôrazňuje Engemannová.

„Aby sme zaistili zelenšie a zdravšie mestá a lepšie psychické zdravie ich obyvateľstva, budeme musieť v mestskom plánovaní v budúcnosti oveľa viac zohľadňovať súvislosť medzi psychickým zdravím a dostupnosťou zelených plôch v mieste bydliska obyvateľov,“ uzatvára spoluautor výskumu  Jens-Christian Svenning.

Diskusia 5 Príspevkov