20.2.2019 08:50 | Reportáže a publicistika

Top Kto môže fotiť s dronmi? Úrady si odporujú, zisťovali sme pravidlá

Lietanie s dronmi má svoje pravidlá. Dôvodom je najmä bezpečnosť.

Profesionáli s drahými dronmi vraj potrebujú bezpečnostnú previerku. V skutočnosti im zrejme svitá na lepšie časy.

Drony sú jednou z najpopulárnejších technologických vychytávok posledných rokov. Umožňujú vyhotovovanie krásnych záberov vďaka kvalitným kamerám, pričom ich väčšiemu rozšíreniu napomohla najmä čoraz lepšia cenová dostupnosť.

Lietanie s dronmi však má svoje pravidlá – a nie sú práve jednoduché. Navyše, situácia sa v posledných mesiacoch výrazne skomplikovala, a to najmä pre profesionálov, ktorí vyhotovujú zábery na komerčné účely.

Krátko pred Vianocami prišla televízia Markíza s reportážou o zmene na poli pravidiel pre lietanie s dronmi. Upozornila na avízo ministerstva obrany komerčným letcom, že od júna budú na výkon svojej činnosti potrebovať aj potvrdenie o takzvanej priemyselnej bezpečnosti od Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), konkrétnejšie bezpečnostnú previerku aspoň II. stupňa, teda pre stupeň utajenia „dôverné“. Ako sa ale neskôr ukázalo, zrejme to napokon vôbec nebude potrebné.

V druhej polovici januára sa totiž voči avizovaným sprísneným podmienkam ohradil samotný NBÚ. Na svojom webe zverejnil vyhlásenie, podľa ktorého komerční prevádzkovatelia dronov bezpečnostnú previerku nepotrebujú. Zároveň naznačil, že rovnako nepotrebujú ani ďalšie povolenia, ktoré sa od nich doteraz vyžadovali.

Podmienky pre získanie takejto previerky nie sú vôbec ľahké. Podnikateľ či spoločnosť musí mať napríklad špeciálne chránený priestor s monitorovaným vstupom. Získanie potrebných povolení tak stojí tisíce eur a trvá niekoľko mesiacov. Pre mnohých podnikateľov by mohlo ísť o likvidačné podmienky.

Zo situácie je zmätené aj samotné ministerstvo obrany. NBÚ mu vraj v minulosti zaslal protichodné stanovisko, požiadalo ho preto o vysvetlenie.

Základom je bezpečnosť

Pre lepšie pochopenie problematiky sa však obzrime za doterajšou praxou, ktorá bola zaužívaná od augusta 2015, kedy Slovensko začalo regulovať drony. Dopravný úrad vtedy vydal rozhodnutie, ktoré sa priamo zameriava na podmienky vykonania letu s bezpilotnými strojmi.

Pravidlá pre konkrétny typ dronu sú určené najmä na základe jeho vzletovej hmotnosti. Regulácia dopravného úradu má primárne bezpečnostný charakter. Určuje napríklad, ako ďaleko môže dron letieť od svojho operátora, kam už nesmie či aké odstupové vzdialenosti od budov a iných osôb treba dodržať.

Viac sa o konkrétnych pravidlách lietania s dronmi na Slovensku dozviete v samostatnom článku.

Ilustračná snímka
Čítajte aj Slovensko začalo regulovať drony. Poznáme presné pravidlá

Z pohľadu rekreačného lietania je dôležité vedieť, že bežný nadšenec, ktorý s dronom lieta „bez nároku na honorár“ a jeho stroj váži do 20 kg, nepotrebuje vôbec žiadne povolenia. Stačí, keď sa bude správať v súlade s pravidlami Dopravného úradu.

Oveľa komplikovanejšie je to pre podnikateľov. Tých sa totiž doteraz mali riadiť aj zákonom 215/1995 o geodézii a kartografii, ako aj zákonom 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností. A tu sa celá situácia zamotáva.

Komplikovaná byrokracia

Situácia podnikateľov je komplikovanejšia, nakoľko s dronmi lietajú pre komerčné účely, splniť tak musia viaceré ďalšie podmienky Dopravného úradu:

  • dron musí byť zaregistrovaný na Dopravnom úrade,
  • jeho operátor musí zložiť skúšku pre získanie pilotného preukazu,
  • firma musí mať povinné poistenie,
  • a zároveň musí podnik disponovať povolením na vykonávanie takzvaných leteckých prác.

Ročne ide o stovky eur zaplatených na poplatkoch. Najväčšie komplikácie sa pritom doposiaľ spájali s poslednou položkou – leteckými prácami. Dopravný úrad na svojom webe uvádza, že ak sa dron využíva za účelom fotografovania či filmovania, treba okrem povolenia na letecké práce získať aj povolenie od ministerstva obrany.

Rezort má v kompetencii ich vydávanie na základe spomínaného zákona 215/2004, ktorého gestorom je NBÚ. komerčným „dronistom“ doposiaľ musel vopred povoľovať vyhotovenie obrazových materiálov, zároveň ich tie musel po nakrútení aj skontrolovať a archivovať. Podnikateľ totiž mohol získané zábery použiť až vtedy, keď mu to povolilo ministerstvo. Celý proces sa tak komplikoval a predlžoval.

Aktuálne je ale veľmi pravdepodobné, že od tohto povinného úkonu budú komerční operátori dronov oslobodení.

Prekvapivá novinka

Sprísnenie regulácie, ktorú podnikateľom avizovalo ministerstvo, tak v komerčnej sfére vyvolalo vlnu nevôle. V médiách sa navyše objavili rôzne prehnané tvrdenia, ktoré naznačovali problémy aj pre bežných nadšencov bezpilotných strojov.

„Sme krajinou, kde je povolené predávať drony, no zakázané s nimi lietať,“ či „Chcete si nasnímať z dronu svoju záhradu? Po novom budete musieť mať aj bezpečnostnú previerku NBÚ.“ Tieto nepresné a nepravdivé tvrdenia v decembri zverejnila televízia Markíza na svojom webe a v Televíznych novinách.

Kontroverzná novinka sa pritom mala týkať výlučne komerčných subjektov. Situácia sa však znova zamotala 21. januára, keď na medializované informácie reagoval NBÚ, spomínaný garant zákona o ochrane utajovaných skutočností.

Aktivujte si denný sumár noviniek do e-mailu!

Vysvetlil, že daný zákon sa zaoberá ochranou informácií vo vzťahu k takzvanému leteckému snímkovaniu, pod ktoré podľa zákona 215/1995 o geodézii a kartografii spadá výlučne letecké meračské snímkovanie a letecký diaľkový prieskum Zeme.

Bežné letecké práce sa podľa NBÚ od 1. apríla 2018 nepovažujú za letecké snímkovanie a tak by viac vôbec nemali spadať pod zákon o ochrane utajovaných skutočností.

V praxi to znamená, že podnikatelia nepotrebujú bezpečnostné previerky a zároveň ani žiadne ďalšie povolenia a kontrolu záznamov zo strany rezortu obrany.

Geodeti sú na strane NBÚ

V prospech komerčných operátorov dronov hovorí aj čerstvé vyjadrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra pre predsedu Slovenskej asociácie bezpilotných lietajúcich prostriedkov a systémov (UAVAS) Juraja Dudáša.

Nadviazalo, že tvorba leteckých meračských snímok (LMS) má svoje konkrétne špecifiká. „Na získanie údajov z LMS v súradnicovom systéme je potrebné markantné body v teréne a zároveň identifikovateľné na LMS geodeticky zamerať a tieto body v procese spracovania použiť na pripojenie do predpísaného súradnicového a výškového systému,“ popisuje úrad svoju prax v odôvodnení.

Dron (zdroj: Shutterstock.com) fotogaléria / 3
Komplikácie s reguláciou dronov prichádzajú v momente, keď sa lietaním s nimi chcete živiť. Zdroj: Shutterstock.com

Záznamy z komerčne dostupných dronov tak nespĺňajú potrebné štandardy, aby bolo na ich základe možné vytvorenie kartografických podkladov.

„Materiál získaný bežným fotografovaním alebo filmovaním neobsahuje parametre, na základe ktorých by bolo možné obsah záznamu vyjadriť v súradniciach. Sú to z pohľadu geodézie a kartografie v princípe len obrázky nepoužiteľné na tvorbu kartografického diela,“ uzavrel úrad.

Žiara na konci tunela

Pokiaľ by sa podnikatelia naozaj mohli vyhnúť podmienkam zákonov NBÚ a geodetov, ich povinnosti by sa zúžili na pomerne jednoduchú reguláciu zo strany Dopravného úradu. Išlo by o výrazné zjednodušenie ich činnosti.

No hoci hovoria NBÚ aj geodeti jasnou rečou, aby si boli podnikatelia úplne istí, chcú mať rovnaký postoj potvrdený aj rezortom obrany. Avšak ako sme spomenuli, samotné ministerstvo bolo januárovým vyjadrením bezpečnostného úradu prekvapené.

„Vzhľadom na to, že Národný bezpečnostný úrad SR aktuálne na svojej webovej stránke zmenil pôvodnú formuláciu výkladu zákona, ktorú nám v minulosti zaslal, ministerstvo obrany oficiálne požiada o vysvetlenie vzniknutej situácie,“ uviedla redakcii Živé.sk ešte 24. januára hovorkyňa rezortu Danka Capáková. Oficiálne oň písomnou cestou požiadal 29. januára. 

Medzičasom sa pritom nič nezmenilo. Ministerstvo naďalej čaká na reakciu NBÚ. Dá sa však predpokladať, že rezort sa spresnenému výkladu legislatívy skôr či neskôr prispôsobí. Sám totiž v komunikácii s redakciou opakovane zdôrazňoval, že nie je gestorom zákona o ochrane utajovaných skutočností, vykonáva len povinnosti, ktoré mu ustanovuje.

Dudáš z UAVAS nateraz komerčných operátorov vyzýva k zdržanlivosti práve do času, kým definitívne nedôjde k vyjasneniu situácie na poli úradov.

Diskusia 22 Príspevkov