28.1.2019 12:40 | Štát a IT

Zákon o štátnom IT ide do parlamentu. 5 bodov, čo prináša a názory

Ilustračná snímka
Zákonom sa bude zaoberať parlament už na schôdzi, ktorá začína v utorok. (Ilustračná snímka) Zdroj: iStockphoto

Zákon by dával dodávateľom viacero povinností. Oproti plánu výrazne mešká.

Vláda koncom minulého roka schválila zákon o informačných technológiách vo verejnej správe. Venuje sa aj dodávkam softvéru. Konkrétne rozoberá systémy, ktoré si štát dáva vyvíjať na mieru. Teraz je zaradený na program parlamentnej schôdze, ktorá začína v utorok. Platiť by mal najskôr v máji.

Téma je veľmi dôležitá – štátny výbor pre eurofondy na IT schválil projekty s predpokladanými nákladmi okolo štvrť miliardy eur. Okrem toho viacero veľkých tendrov vyhlásilo ministerstvo vnútra na rôzny hardvér a obstarávajú sa i licencie na produkty od Microsoftu.

Zisťovali sme, ako sa na predstavené znenie pozerajú Ján Hargaš z občianskeho združenia Slovensko.Digital, firemná organizácia IT Asociácia Slovenska a predseda Slovenskej informatickej spoločnosti Milan Ftáčnik.

Ilustračná snímka
Čítajte aj Dva veľké IT tendre stoja. Aj na kancelársky softvér od Microsoftu

Všetci legislatívu vítajú, podľa Hargaša ju bolo treba už dávno. „Vidíme, aký veľký problém predstavuje stav, keď štát nemá všetky práva k softvéru a dokumentácii, ktorú za naše dane nakupuje. Potrebujeme, aby nové zmluvy razantne tento stav ukončili a zákon v tom môže výrazne pomôcť,“ komentuje člen Slovensko.Digital.

ITAS vidí určité riziká. „Podstatné bude, ako sa orgány verejnej správy vysporiadajú s konzekvenciami zákona, napríklad v personálnej oblasti a to, či sa na naplnenie litery tohto zákona nájdu finančné zdroje,“ identifikoval slabiny.

Čo zákon okrem iného obsahuje?

Ak by poslanci zákon schválili v poslednej zverejnenej podobe, v oblasti obstarávania:

  • by dodávatelia museli odovzdať štátu zdrojové kódy k vytvorenému softvéru
  • na softvér by sa vzťahovala licencia EUPL, ktorá v praxi hovorí, že dodávateľ umožní používať dielo za „akýchkoľvek okolností a akýmkoľvek spôsobom“
  • štát by bol „jediným a výhradným disponentom so všetkými informáciami“ získanými počas projektu, jeho tvorby, prevádzky a všetkých jeho zmien
  • pri zmene dodávateľa by spoločnosť musela poskytnúť „úplnú súčinnosť“, a to najmä v oblasti architektúry a integrácie informačných systémov
  • projekt, ktorý nepozostáva len z dodania jedného funkčného celku, musí byť z hľadiska dodania rozdelený na čiastkové plnenia a každé musí mať vlastný prínos

1.     Dodávanie už vysúťaženého systému

Podpredseda vlády Richard Raši v novembri na konferencii ITAPA priznal, že „nákup štátneho IT doteraz neprebiehal na základe štandardov“. Sľúbil zákonnú povinnosť, aby projekt, ktorý „nepozostáva len z dodania jedného funkčného celku, bol z hľadiska dodania rozdelený na čiastkové plnenia“.

Ilustračná snímka fotogaléria / 5
V súčasnosti stále platný zákon o informačných systémoch verejnej správy „už naozaj nevyhovoval požiadavkám doby“, uvádza ITAS. (Ilustračná snímka) Zdroj: iStockphoto

Hargaš zo Slovensko.Digital upozornil, že k rozdeľovaniu IT zákaziek sa dá pristúpiť v dvoch fázach realizácie projektu:

  • keď sa ešte IT projekt len tendruje – teda že štát bude samostatne kupovať jednotlivé moduly (analogicky ako stavba domu – iný dodávateľ by realizoval základy, hrubú stavbu, iný kúpeľne, kúrenie...)
  • keď sa má už zazmluvnené dielo dodať (postupné dodávanie jednotlivých častí)

Zákon spomína druhú možnosť, o čom ITAS hovorí ako o bežnej praxi v komerčnom sektore. „Pomáha eliminovať riziko zlyhania projektu,“ opísal pre Živé.sk manažér pre komunikáciu Juraj Kadáš.

Aj tak ale vidí možné riziká: „Zásada musí byť aplikovaná primerane, aby zbytočne nekomplikovala zhotovenie celého diela,“ dodal.

Za kľúčovú však vnímajú „garanciu dodania celého diela a jeho výslednej funkčnosti v plnom rozsahu“. Aj Raši spomínal, že nemá byť ohrozená prevádzkyschopnosť celku, čo demonštroval na príklade auta, ktoré si nikto nekupuje rozobrané.

Ilustračná snímka
Čítajte aj Opäť chýbajú online formuláre daňových priznaní. Vraj kvôli dávno známym zákonom

No v pripravovanom zákone sa nachádza znenie, že aj čiastkové moduly by mali vedieť pracovať samé a po každom čiastkovom plnení musí byť možné celý projekt ukončiť.

Práve to víta Hargaš, lebo štát by mohol prehodnotiť potreby a neviazať sa k dodaniu celého riešenia – ak aj čiastkové dodanie postačuje pre plnenie úloh inštitúcie.

2.     Delenie súťaží

Čo fáza, keď sa firmy o IT projekt ešte len uchádzajú? Slovensko.Digital chcelo medzi paragrafy dať „podporu konkurencie, maximalizovania možnosti zapojenia malých a stredných podnikov“ cez trhové konzultácie a inštitút rozdeľovania zákaziek na časti v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.

Štát požiadavku odmietol: „Predkladateľ týmto zákonom nezasahuje do procesu verejného obstarávania, preto táto úprava je predmetom iného zákona.“

Ilustračná snímka fotogaléria / 5
Hargaš upozorňuje, že delenie je dvojaké – samotných súťaží a potom dodania už zazmluvneného diela. (Ilustračná snímka) Zdroj: iStockphoto

ITAS tému rieši v štátnej pracovnej skupine, kde prezentoval „návod na vhodné štrukturovanie obstarania IT projektov“.

O čo presne ide, sme sa nedozvedeli. Prezradenie pred nájdením zhody vníma ako „neprimerané“, zdôvodnil Kadáš. Samotné súťaženie rozdelenej zákazky je dnes pre organizáciu podľa manažéra komunikácie len technickou záležitosťou a nemá pre ITAS „zásadný význam“.

3.      Licencie a práva

Slovensko.Digital chváli snahu presadiť licencie EUPL – teda narábať s dielom za „akýchkoľvek okolností a akýmkoľvek spôsobom“. Dôvod je jednoduchý: Štát sa stále nevie vymaniť z nevýhodnej pozície voči dodávateľským IT firmám, komentuje Hargaš.

Vďaka zákonu by sa vyhol takzvanému stavu vendor lock-in – keď pôvodný dodávateľ potom poskytuje podporu aj prevádzku a iné firmy súťažiť ani nemôžu. Šéf združenia preto považuje za dôležité, aby zámery ostali v zákone a nedošlo na poslednú chvíľu k ich odstráneniu.

Ftáčnik zákon aj v oblasti licencií podporuje, pretože „obsahuje jednoznačné formulácie“.

Ilustračná snímka fotogaléria / 5
Nový zákon má pomôcť štátu vymaniť sa z nevýhodnej pozície voči dodávateľským IT firmám, nádejá sa Hargaš. (Ilustračná snímka) Zdroj: iStockphoto

ITAS ocenil zapracovanie podmienky, ktorá v predchádzajúcej verzii zákona chýbala. Zverejňovanie kódov podľa nej „nemôže byť zneužité na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu informačného systému verejnej správy“.

Stotožňuje sa ITAS so sprístupnením kódov iba pre nového prevádzkovateľa informačného systému? Nevieme. „Spôsob narábania so zdrojovým kódom je predmetom diskusií,“ reagoval Kadáš a bližšie stanovisko organizácie nepopisoval.

4.     Životaschopnosť pred nákupom

Slovensko.Digital tiež presadzovalo, aby sa pri veľkých projektoch preukázala životaschopnosť projektu a jeho kľúčových predpokladov v malom rozsahu ešte pred jeho nákupom. Závery by sa potom zohľadnili. Autori zákona oponovali – že možnosť v legislatíve je a kto chce, ju aj môže použiť.

Ftáčnik zo Slovenskej informatickej spoločnosti nenamieta, ale nemyslí si, že by požiadavka bola nutná. „Takýmto postupom sa môže natiahnuť čas, kým sa projekt zrealizuje,“ tvrdí.

Pre ITAS je akceptovateľná v obmedzenom režime – keď to umožní povaha projektu a časové možnosti. „Malo by ísť len o fázovanie projektu v rámci jedného obstarávania s jedným dodávateľom,“ prezentuje Kadáš.

5.     Štandardy a ľudské kapacity

Slovensko.Digital okrem toho navrhovalo, aby programátorské spoločnosti dodržiavali všeobecne platné a otvorené štandardy. Cieľom by bola možnosť jednoduchého presunu na iného dodávateľa.

Úrad vicepremiéra nevyhovel. Momentálne existujú len technické predpisy pre integráciu a prenos dát, štandardy webových stránok, formátov textových či grafických súborov.

Ilustračná snímka fotogaléria / 5
Úrad vicepremiéra nesúhlasil so zaradením nadrezortného riadenia personálnych kapacít v štátnom IT. (Ilustračná snímka) Zdroj: iStockphoto

Na druhej strane Ftáčnik sa k myšlienke priklonil: „Toto podporujeme, tak ako aj ďalšie opatrenia,  ktoré povedú k tomu, že obstarávateľ nebude viazaný len na jedného dodávateľa.“

Podľa ITASu je ale podstata niekde inde – hlavne v zmluvnom nastavení. „Žiaden dodávateľ nebude mať motiváciu používať ‚neštandardné nástroje‘. Bude mu to zvyšovať náklady na zhotovenie diela a tiež riziko omeškania alebo dokonca zlyhania projektu,“ popísal Kadáš.

Rašiho úrad medzi svoje úlohy nevložil ani nadrezortnú zodpovednosť za budovanie personálnych kapacít pre štátne IT. Navrhovalo to Slovensko.Digital. Aj stratégia štátneho IT predpokladala vypracovanie detailnej koncepcie riadenia ľudských zdrojov. Inštitúcia nezačlenenie zdôvodnila tak, že to nie je potrebné, lebo ide o „súčasť povinnosti riadnej správy vecí v oblasti pôsobnosti“.

Koncepciu nákupu treba napriek zákonu

Hoci je legislatíva právne záväzná, Slovensko.Digital, ITAS i Slovenská informatická spoločnosť považujú za dôležité prijať koncepciu nákupu IT, ktorú schvaľuje len poradná skupina. V nej majú zastúpenie ministerstvá i uvedené mimovládky.

Dokument totiž môže rozoberať konkrétne oblasti detailnejšie. Jednotlivé organizácie či štát v uplynulom období spomínali zameranie sa na:

  • vendor lock-in pri existujúcich projektoch a nástroje prevencie pred ním do budúcnosti ako napríklad priebežné odovzdávanie zdrojových kódov
  • trhové konzultácie pred vypísaním súťaže
  • pomoc úradom v rozhodovaní o rozdelení alebo nerozdelení zákazky na časti podľa hospodárnosti či podpory hospodárskej súťaže
  • popis prípadov, s ktorými sa inštitúcie môžu pri nákupe softvérovo unikátnych diel stretnúť

Koncepcia mala byť hotová už pred zhruba dvomi rokmi. Stále ale nepôjde o zákon, takže právne vymožiteľná nebude.

Diskusia 2 Príspevkov