11.1.2019 07:10 | Správy

Štát chce blockchain už aj na to, aby ľudia nerobili poštárov medzi úradmi

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka Zdroj: Pexels

Odborník už dávnejšie upozornil, že blockchain v pravom zmysle je pre štáty drahá a pomalá databáza.

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu pripravil dokumenty, ktorými by sa malo riadiť budovanie digitálnej ekonomiku na Slovensky v nasledujúcom období – až do roku 2030. Jeden sa volá Stratégia digitálnej transformácie a druhý Akčný plán digitálnej stratégie.

Dokumenty inštitúcia prezentovala tesne pred Vianocami – 20. decembra a ďalší deň ho poskytla na pripomienkovanie. Čas na posielanie názorov je aj so zahrnutím sviatočných dní krátky – iba do 15. januára. Oba zverejnil na diskusnom fóre občianskeho združenia jeho člen Peter Kulich.

Nie je to prvý raz, čo rovnaký úrad uvedený postup uplatnil. Pred rokom dal na posúdenie v dovolenkovom období metodiku ku kybernetickej bezpečnosti aj celý rad iných zákonov a usmernení.

Ilustračná snímka fotogaléria / 3
Ilustračná snímka Zdroj: Pexels

Tento rok inštitúcia vyhlásila v piatok po Mikulášovi aj súťaž na prepojenie informačných systémov, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je 15 miliónov eur. Pred Vianocami vyhlásilo verejné obstarávanie na nový obchodný register i ministerstvo spravodlivosti.

Je to dôležitá téma

Téma digitalizácie je dôležitá, keďže Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším počtom ohrozených pracovných miest kvôli zavádzaniu automatizácie. V analýze OECD pred skoro tromi rokmi bolo na poslednom mieste medzi vyspelými štátmi so 45 %, písali Aktuality.sk. Minulý rok konzultačná firma vydala správu, kde spomínala už 53 %.

Odborníci plán už kritizovali

Stratégia digitálnej transformácie napríklad popisuje, čo chce štát pri dosahovaní cieľov využiť. Konkrétne menuje:

  • umelú inteligenciu a blockchain
  • dáta a ochranu súkromia
  • superpočítače

O prvých bodoch hovorila už bývalá Digitálna líderka SR Martina Slabejová. Spomínala, že štát by blockchain mal vyskúšať a Slovensko sa nemôže „zabetónovať v minulom storočí“, lebo inak sa nikdy neobjaví na mape digitálnej Európy.

Martina Slabejová fotogaléria / 3
Martina Slabejová Zdroj: ÚPVII

Expert na blockchain a kryptomeny Pavol Lupták z firmy Nethemba upozornil, že je rozdiel lákať inovatívne firmy či podporovať inovácie a využívať blockchain v eGovernmente.

Luptákovi a aj ďalšiemu odborníkovi Petrovi Nemčokovi, ktorý spoluzaložil projekt Paralelná Polis, sa použitie v štátnom IT od začiatku nepozdáva. „Ak by štát zaviedol blockchain v pravom zmysle slova, nad danou službou by stratil kontrolu,“ popísal Nemčok.

Drahé a pomalé

Najskôr sa v súvislosti so štátnym IT spomínalo použitie blockchainu pri spracovávaní podielu daní pre neziskovky. V stratégii teraz úrad vicepremiéra zašiel ešte ďalej.

„Ponúka sa séria aplikácií, kde má táto technológia reálny význam. Pri riešení problému jedenkrát a dosť medzi krajinami EÚ má zmysel uvažovať nad decentralizovaným vydávaním rozhodnutí, osvedčení a splnomocnení,“ píšu autori.

Nová technológia má byť tiež základom pre správu osobných zdravotných záznamov. Vraj „centralizované riešenia nikdy nedopadli podľa očakávaní“.

Ilustračná snímka
Čítajte aj Štát a IT v roku 2018: Záchrana starých sľubov, chystá sa eurofondová rally

Nie je ale jasné, v akej forme by chceli úrady blockchain použiť. Ľudia okolo projektu Paralelná Polis už v lete upozornili, že napríklad nevedia, ako sa dajú ukladať citlivé informácie aj v zašifrovanej podobe do blockchainu v súlade s európskym nariadením na ochranu osobných údajov známym ako GDPR.

Na decentralizovanom blockchaine stojí najznámejšia kryptomena bitcoin a kryptopeňaženky – hocikto môže pozerať, z ktorej adresy – anonymnej – kam virtuálne jednotky meny putovali. Žiaden jednotlivec pritom nemôže rozhodnúť napríklad o technologickej zmene.

Keby šlo o centralizovaný blockchain, nad všetkým by mal kontrolu jeden subjekt. „Zavedenie blockchainu v centralizovanej podobe bude len drahá, pomalá a neefektívna databáza,“ opísal Nemčok plán zavádzania blockchainu v pravom zmysle do eGovernmentu.

Prečítajte si Stratégiu digitálnej transformácie Slovenska:

Optika na poslednú míľu

Štát oprášil aj tému budovania optiky – chce ju pre každého občana a všade. „Najväčší dôraz bude kladený na poslednú míľu, na jednoduchú a nákladovo efektívnu inštaláciu a na vlákno až k samotnému používateľovi,“ avizuje štát.

Argumentuje, že konektivita je základným predpokladom všetkých služieb a aplikácií novej generácie. Prekvapením je spomínanie aj internetu vecí a smart domácností – ktorým stačí výrazne nižšia dátová priepustnosť, než vyžaduje sledovanie videa vo vysokom rozlíšení.

Pre rôzne senzory, vzdialený monitoring, alebo ovládanie zariadení a strojov postačuje dátový tok na úrovni aj od pár 100 bit/s po 100 kbit/s. Na druhej strane, náročné na dáta je napríklad kamerové sledovanie objektov.

Otázna je aj ekonomická efektivita budovanie optických sietí kdekoľvek – Slovensko má veľa obcí aj v odľahlejších končinách a s malou hustotou osídlenia.

Pripomeňme, že o dostupnosti rýchleho internetu pre každého občana hovoril aj nový šéf sekcie IT verejnej správy Jaroslav Kmeť v novembri na kongrese ITAPA. Štát už aj schválil projekt, ktorý sa má financovať z eurofondov a jeho cieľom je vytvoriť Monitorovací systém pre reguláciu a štátny dohľad. Vraj zabezpečí „stály monitoring pokrytia územia SR vysokorýchlostným internetom“. Odhadované náklady sú cez 9,3 milióna eur.

Pripomeňme, že pred rokom vtedajší podpredseda vlády pre investície a informatizácie a dnešný premiér Peter Pellegrini dohodol memorandum s operátormi, ktorí sa zaviazali priniesť internet do nepokrytých lokalít s rýchlosťou aspoň 30 Mbit/s. Požiadavky spĺňa aj mobilná technológia klasického LTE aj LTE na iných frekvenciách pre využitie na jednom mieste (fixné LTE). Nemusia teda kopať nové káble.

Prečítajte si Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska:

Diskusia 3 Príspevkov