9.1.2019 09:50 | Štát a IT

IT komunita môže navrhnúť, na čo pôjde časť peňazí za .sk domény. Aj cez Živé.sk

Ilustračná snímka
Doteraz projekty schvaľoval štát na návrh SK-Nicu. Mnohé financovala firma z vlastného a prefinancovanie žiadala až minulý rok. (Ilustračná snímka) Zdroj: iStock

Posielať témy možno do konca mesiaca. Hodnotenie bude mať na starosti neziskovka, ktorú vyberie štát.

Štát pracuje na novom spôsobe prerozdeľovania peňazí, ktoré sa hromadia z poplatkov za registráciu domén s koncovkou „.sk“. Inkasuje ich jej správca, spoločnosť SK-Nic – podľa zmluvy so štátom má ísť 5 % jej tržieb na podporu projektov „v záujme internetovej komunity“.

Momentálne je k dispozícii asi 720-tisíc eur, ďalšie pribudnú z roka 2018.

Ešte v decembri štát spravil k téme dva workshopy s poradnou komisiou pre domény, celú tému chce doriešiť do konca januára.

Známy je už úvodný výsledok. K slovu sa prvýkrát dostanú aj bežní surfujúci. Zástupca používateľov internetu v danej komisii Milan Csaplár ich cez Živé.sk oslovuje, aby sa vyjadrili k výberu oblastí a tém, na ktoré by mali putovať peniaze.

Na základe zozbieraných návrhov chce potom na štátnej komisii pre správu národnej domény .sk predostrieť návrh tém a oblastí projektov, ktoré sa môžu z peňazí podporiť, uviedol pre Živé.sk.

Tému môžete navrhnúť cez formulár nižšie:

Prosíme, posielajte len návrh na tému alebo viaceré témy, nie žiadne ďalšie údaje, ani kontaktné. Ďakujeme.

Čas na posielanie návrhov je do 31. januára. Zozbierané dáta budeme M. Csaplárovi posielať priebežne.

Viacero tém už padlo

Členovia komisie pritom už viaceré témy navrhli. Šéf sekcie informačných technológií verejnej správy na Rašiho úrade Jaroslav Kmeť pre Živé.sk prezradil, že sa týkajú kybernetickej bezpečnosti, startupov či eInklúzie.

Stanovenie konkrétnych tém má pomôcť zjednodušiť proces vyhodnocovania, lebo prídu len relevantné žiadosti, zdôvodnil člen komisie Csaplár. Komisia potom z nich nejaké vyberie a predloží štátu na schválenie.

Až potom úrad zverejní inštrukcie, ako sa uchádzať o finančnú podporu. Inými slovami: potenciálnych prijímateľov vyzve, aby posielali žiadosti.

Ilustračná snímka
Čítajte aj Projekty za 74 miliónov schválili: Naučia väzňov používať štátne IT, vznikne...

Základná myšlienka je ale jednoduchá: K dispozícii bude balík peňazí a jeden záujemca bude môcť získať len určitú maximálnu čiastku.

Doteraz nebol určený mechanizmus výberu vhodných nápadov ani sledovania efektívnosti vynaložených peňazí. Vzniká v súčasnosti v „doménovej komisii“, tá je však iba poradným orgánom úradu. Posledné rozhodujúce slovo má úrad.

„Známkovať“ bude neziskovka

Ako potom komisia prerozdelí peniaze?

  • Kmeť vraví, že by radi vyhlásili jednu „priebežnú“ výzvu na predkladanie žiadastí : „Dokiaľ nebudú vyčerpané všetky prostriedky, dovtedy by bola aktívna-otvorená.“
  • Diskutuje sa aj o tom, či všetky peniaze umožnia použiť tento rok alebo časť presunú na ďalšie roky. Otázka je stále predmetom diskusie, uvádza Kmeť.

Hotová je aj ďalšia dohoda. „Pre transparentnosť celého procesu, chceme outsoursovať administráciu a hodnotenie projektov na tretiu stranu, vrátane zainteresovania nezávislých hodnotiteľov projektov“ spresnil Kmeť.

Malo by ísť o neziskovku. Mohla by za to dostávať aj nejakú mesačnú odmenu. Riaditeľ dodal, že nik z komisie nebol proti.

Jaroslav Kmeť. fotogaléria / 4
Neziskovka dostane pravidlá, podľa ktorých bude žiadosti hodnotiť. Odvíjať sa majú od eurofondových výziev, hovorí Jaroslav Kmeť. Zdroj: Ján Trangel, Živé.sk

Komisia a štát vytvoria pravidlá hodnotenia, ktorými sa bude vybraná tretia strana riadiť. Inšpirovať sa majú bežnými výzvami Európskej únie.

A kto by teda mohol projekty prechádzať a hodnotiť? Kmeť hovorí, že za úrad oslovil IT Asociáciu Slovenska (ITAS), Asociáciu internetových médií či Partnerstvá pre prosperitu. S nimi bude rokovať.

Napokon vyberie len jeden subjekt, ktorý najlepšie splní požiadavky na zabezpečenie zadanej úlohy. „Mala by to byť jedna organizácia, aj kvôli jednoduchšej komunikácii s úradom,“ dodal Kmeť.

Ešte musia dohodnúť metodiku

Vzniknúť má ešte metodika rozdeľovania peňazí, pracuje sa na nej. Podobať sa má na tie, ktoré sa využívajú pri eurofondových výzvach. „Nebude tak administratívne náročná, ale kvalitatívne na úrovni,“ komentoval Kmeť.

Csaplár navrhuje vybrať 15 projektov, ktoré by získali podporu 10 000 eur a ďalších päť s nárokom na dvojnásobnú sumu. Pre porovnanie, v minulom období len veci okolo darcovského webu ĽudiaĽuďom.sk získali skoro 61,5 % všetkých peňazí, čo bolo takmer 920-tisíc eur.

Ilustračná snímka fotogaléria / 4
Csaplár aj Kmeť si vedia predstaviť aj podporu začínajúcich študentských firiem. (Ilustračná snímka) Zdroj: Pexels

Kmeť presadzuje, aby sa mohli hlásiť nepodnikatelia a ak aj firmy, len menšie a do určitého obratu. Súhlasí aj Csaplár. Zneužitiu peňazí má zabrániť poskytnutie začiatočnej zálohy a po dosiahnutí určeného míľnika by boli pridelené ďalšie prostriedky. Už v úvode ale pôjde podľa návrhu až o 70 %. Zvyšok by sa doplatil pri vyhodnotení.

Csaplár, člen za internetových používateľov, si vie predstaviť aj ďalšie cieľové skupiny – samosprávy aj študentov cez svoje školy. Za schodné to považuje i Kmeť: „Aj nás kontaktujú povedzme aj študentské firmy alebo aj individuálne osoby, ktorí prichádzajú so zaujímavými projektami.“

Podpora aj bez súhlasu vopred

Doteraz projekty odobroval na návrh SK-Nicu štát. Najskôr minister financií (a nemalá čiastka sa aj minula) a následne nový úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Roky Sk-Nic od štátu nič nežiadal, ale na viaceré projekty poslal peniaze z vlastných zdrojov – vtedy ešte patril holdingu DanubiaTel. Súhlas štátu si pýtal dodatočne. Stihol to pol roka predtým, ako ho oficiálne odkúpil britský CentralNic.

Ilustračná snímka
Čítajte aj Peniaze z SK domén pre staré projekty: Štát vyhodil najdivnejší a odobril...

Až v uplynulom decembri dal úrad vicepremiéra súhlas na prefinancovanie väčšiny projektov – okrem vysielania menšinového športu na Husté.tv a troch menších projektov, tie sa nerealizovali a podľa auditu ani nedostali peniaze od SK-Nicu.

Štát o schválení preplatenia väčšiny projektov informoval 17. decembra. Prečo takto krátko pred Vianocami? Kmeť povedal, že načasovanie nebolo zámerné.

Keď sme sa ho spýtali, ako je osobne spokojný so spôsobom schválenia, priamo neodpovedal. Povedal len, že boli dve podmienky, ktoré sa posudzovali – či boli projekty realizované v záujme internetovej komunity a či sa naplnili ciele projektu. Na základe výstupov auditnej správy úrad schválil alebo neschválil jednotlivé žiadosti.

Členovia sú nespokojní

Zástupca registrátorov Ondrej Jombík v auguste podľa vlastných slov trval na tom, aby dotácie na „viaceré vyslovene neadekvátne projekty neboli preplatené a náklady znášal SK-Nic“. Teraz tvrdí, že tému viackrát otváral na zasadnutiach či stretnutiach k budúcemu prideľovaniu dotácií.

„Bolo viackrát zdôraznené a prisľúbené, že na diskusiu o minulých projektoch bude iná príležitosť,“ konštatoval pre Živé.sk. Nakoniec postoj zástupcov štátu k niektorým „pochybným a diskutabilným projektom“ nezistil. Dostal až oznámenie o rozhodnutí štátu.

Csaplár postup štátu hodnotí rovnako negatívne. „Schválenie predošlých projektov nepovažujem za dobrý ťah. Dôvodov je viacero. Samotná audítorská štúdia totiž hovorí, že pri viacerých projektoch sa nedá plne zmerať akékoľvek KPI (ukazovateľ výkonnosti). A osobne sa čudujem, že boli schválený aj projekt, ktorý nesedel ani pri rozpise požadovanej sumy.“

Vyšší odvod? Vraj o tom nepočul

Hoci už v auguste 2017 sa úrad vicepremiéra a SK-Nic zaviazali „vynaložiť spoločné úsilie“, aby zaviedli pravidlá pre používanie nazbieraných peňazí, až teraz sa intenzívnejšie diskutuje.

Pripomeňme, že Csaplár navrhoval dosiahnuť, aby bol Sk-Nic povinný dávať nie päť percent, ale 30, ak by adresa bola predlžovaná. Pôvodný podiel by nechal len pri nových registráciách.

Návrh dal ešte v lete 2017, keď štát jednal o nových podmienkach s SK-Nicom – predtým, ako s ním podpísal dodatok k zmluve.

Napokon sa ale nič nezmenilo. Jedine ak dvakrát za 6 mesiacov firma poruší podmienky zmluvy alebo bude mať výpadok viac než šesť hodín vkuse, bude musieť vyčleniť 10 percent – a to počas jedného roka.

Ilustračná snímka
Čítajte aj Kupovali ste minulé roky .sk doménu? Časť sumy šla na zvláštne projekty

Vtedajší vicepremiér a dnes predseda vlády Peter Pellegrini finálne podpísané znenie dodatku obhajoval slovami, že sa nedalo vyjednať viac, ako bol SK-Nic ochotný poskytnúť.

Kmeť pre Živé.sk teraz povedal, že otázka navýšenia základného percenta je „zaujímavá“, ale počuje o nej prvý raz. Výšku rieši zmluva a s prípadným navýšením by museli súhlasiť obe strany, štát aj Sk-Nic. Úrad neodpovedal, či problematiku otvorí.

Za pozornosť stojí, že bývalý šéf SK-Nicu Patrik Krauspe v rokoch 2005 až 2014 je dnes práve vedúcim Rašiho úradu pre investície a informatizáciu – pôsobí na ňom od jari 2016, teda samého vzniku novej inštitúcie.

Poznámka: Workshopov komisie sa zúčastnil ako prizvaný hosť aj šéfredaktor Živé.sk a spoluautor tohto článku Filip Hanker. Všetky informácie z článku ale pochádzajú z rozhovorov s úradom a členmi komisie.

Diskusia 15 Príspevkov