8.1.2019 15:00 | Veda

Topením k otepľovaniu? Spod ľadovcov uniká metán

Grónsky ľadovec.
Grónsky ľadovec. Zdroj: L. Chang

S vplyvom tohto zdroja sa doposiaľ nerátalo.

Medzi príčiny klimatickej zmeny nepatrí len oxid uhličitý, ale aj metán. Plyn, ktorého skleníkový účinok je takmer tridsaťkrát vyšší.

Pozornosť ohľadom zdrojov tohto plynu sa doposiaľ zameriavala na arktický permafrost alebo  dobytok. Ukazuje sa však, že ďalší zásadný zdroj sme prehliadali. Pevninské ľadovce.

Nové merania medzinárodného tímu vedcov ukázali, že na jar a v lete spod grónskeho ľadovca neunikajú len hektolitre vody. Ale taktiež tony metánu.

Výskumnú prácu zverejnil vedecký časopis Nature.

Skryté baktérie

Metán patrí po medzi najvýznamnejšie skleníkové plyny. Hoci je jeho koncentrácia pomerne nízka, má 20-28 násobne silnejší skleníkový účinok ako CO2. To znamená, že už pomerne malé množstvo ovplyvní teplotu v ovzduší.

Väčšinu atmosférického metánu produkujú baktérie v moriaroch alebo tráviacom trakte hovädzieho dobytka.

„Čo je pozoruhodné, získali sme jednoznačné dôkazy rozšírenia takýchto mikróbov pod ľadom,“ hovorí hlavný autor štúdie Guillaume Lamarche-Gagnon.

Odborník vysvetľuje, že vedci aj predtým vedeli, že baktérie produkujúce metán sa zrejme vyskytujú v prostredí pod ľadovcami. No i ich rozšírení a význame panovala neistota.

„Teraz sme jasne pozorovali, že aktívne mikroorganizmy skryté pod kilometer hrubým ľadom nielenže prežívajú, ale že zrejme ovplyvňujú klímu Zeme,“ hovorí.

Letná stanovačka pri ľade

Medzinárodný tím výskumníkov pod vedením odborníkov z Bristolskej univerzity tri mesiace stanoval v susedstve grónskych ľadovcov.

Pomocou špeciálnych senzorov meral zloženie vody, ktorá z neho v letných mesiacoch vytekala, a takto zistil nepretržitý únik metánu.

Vedci vypočítali, že len k ich mernej stanici sa v priebehu výskumu dostalo spod ľadu prinajmenšom šesť ton tohto skleníkového plynu.

Guillaume Lamarche-Gagnon  odoberá vzorku vody z roztápajúceho sa grónskeho ľadovca. fotogaléria / 2
Guillaume Lamarche-Gagnon  odoberá vzorku vody z roztápajúceho sa grónskeho ľadovca. Zdroj: Marie Bulinova

Väčšina skončí v ovzduší

Neistota doposiaľ panovala nielen o množstve metánu, ktorý vzniká pod ľadovcami, ale aj o miere, do akej uniká do atmosféry.

Niektorí výskumníci predpokladali, že ďalšie mikróby v okolí ho oxidujú na oxid uhličitý, čím výrazne znižujú skleníkový vplyv tohto procesu.

Podľa nových zistení sa však na CO2 oxiduje len 17 % metánu vznikajúceho pod ľadom.

„Veľká časť metánu, ktorý uniká spod ľadovcov, sa zrejme dostáva do ovzdušia skôr, ako oxiduje na oxid uhličitý,“ hovorí spoluautorka výskumu Jemma Wadhamová. „To je naše kľúčové zistenie.“

Zvetrávanie zemského povrchu ľadovcami v dlhodobom horizonte zohrievalo našu planétu tým, že pomáhalo uvoľňovať oxid uhličiý do atmosféry. V súhrne tým vznikala záporná spätná väzba, brániaca jej prudkému úplnému zaľadneniu.
Čítajte aj Paradox: Ľadovce pomohli otepľovať Zem

Nepoznané zákutie

Väčšina odhadov uvoľňovania metánu v arktickej oblasti sa doteraz zameriavala na permafrost.

Táto celoročne zamrznutá pôda predstavuje obrovský zásobník organickej hmoty. Vďaka otepľovaniu sa však do nej čoraz hlbšie zahrýza činnosť mikróbov a premieňa ju na metán.

Nový výskum ukazuje, že aj pod ľadovcami sa skrýva ideálne prostredie na vznik metánu. Teda kombinácia mikróbov, nedostatku kyslíka a množstva organickej hmoty, akejsi zásobárne uhlíka.

„Nové senzory, ktoré sme použili, nám osvetlili doposiaľ nepreskúmanú stránku priestorov pod ľadovcami,“ hovorí spoluautorka Elizabeth Bagshawová.

Ďalší cieľ

Najväčší pevninský ľadovec sa však nenachádza v Grónsku, ale v Antarktíde. Výskumníci preto apelujú na vykonanie podobných meraní na opačnom konci sveta.

„Predpokladá sa, že antarktický ľadovec skrýva o niekoľko rádov väčší objem metánu,“ hovorí Lamarche-Gagnon. „Je čas, aby sme to zmerali, podobne ako sa nám podarilo v Grónsku.“

Diskusia 12 Príspevkov