5.1.2019 11:15 | Veda

Zomrel Lawrence Roberts, otec ARPANET-u

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka Zdroj: Pixabay

Zabezpečil pakety, skutočného mailového klienta a prvý prototyp „inter-netu“.

V súčasnom svete dokážu vďaka internetu komunikovať medzi sebou takmer akékoľvek technické zariadenia.

Umožňuje im to súbor spoločných komunikačných noriem, postupov a formátov, nazývaných protokolmi.

O ich vznik sa významnou mierou pričinil Lawrence Gilman Roberts, ktorého môžeme ako jedného z mála zaradiť k starým rodičom súčasného internetu. Roberts vo veku 81 rokov ukončil svoju životnú púť. Stalo sa to práve počas vianočných sviatkov, 26. decembra 2018.

Téme sa venuje portál New York Times a magazín Slate.

Problematický šum

Od začiatku svojej profesionálnej kariéry sa Roberts venoval počítačom. V dizertačnej práci z roku 1963 rozvinul základy počítačom generovanej 3D grafiky. Keďže mu začalo byť jasné, že jej skutočné využitie bude možné až oveľa neskôr, začal o túto oblasť strácať záujem.

Práve v tejto dobe spolupracoval s vedcami, ktorí rozoberali víziu siete na rýchle sprístupnenie poznatkov. Roberts sa preto podujal zistiť, či sa dajú prepojiť dva počítače naprieč Spojenými štátmi cez telefónne linky, čo by sa mohlo stať jej základom. Spojenie sa síce podarilo ale kvôli prílišnému šumu v linkách nebolo stabilné.

Lawrence Gilman Roberts fotogaléria / 2
Lawrence Gilman Roberts Zdroj: Wikipedia

Riešenie cez pakety

Riaditeľ vtedajšej agentúry ARPA, ktorá sa neskôr premenovala na DARPA, ho v roku 1967 zlanáril, aby pomohol vybudovať počítačovú sieť ARPANET. Roberts so spolupracovníkmi navrhli v tom istom roku sieť, pozostávajúcu z niekoľkých počítačov rôznych značiek a modelov. Problémom však ostávali príliš zašumené telefónne linky.

Na jednej počítačovej konferencii však našiel Roberts vhodné riešenie. Bola ním koncepcia prepínania paketov. Pri prepínaní paketov sa dátové správy rozdelia na menšie balíčky, ktoré sa posielajú sa cez sieť jednotlivo. Každý z nich si nájde najlepšiu a najrýchlejšiu cestu a v cieľovom počítači sa spoja do pôvodného uceleného súboru.

Tejto koncepcii však mnohí neverili. Medzi skeptikov paradoxne patrili aj odborníci z technologických lídrov ako AT&T a IBM. Napriek tomu prepínanie paketov fungovalo výborne a odvtedy sa tento princíp využíva takmer v každej digitálnej komunikácii.

Skutočný poštový klient

Na jeseň v roku 1969 sa uskutočnilo prvé spojenie medzi počítačmi v sieti ARPANET. O dva roky neskôr prešiel sieťou prvý e-mail so slávnym Tomlinsonovým zavináčom.

Tomlinsonov e-mailový systém však nebol veľmi zaujímavý až pokiaľ Roberts nevytvoril prvého skutočného e-mailového klienta. Ten umožňoval čítanie e-mailov v ľubovoľnom poradí. Obsahoval aj priečinok doručená pošta.

Roberts si uvedomoval, že napriek zlepšujúcej sa funkčnosti je ARPANET stále územne obmedzený. V spolupráci s vedcami z Havajskej univerzity preto vybudovali prvú bezdrôtovú paketovú sieť ALOHANET. Táto technológia sa neskôr dostala aj do Wi-Fi a mobilných telefónov.

ikona Ray Tomlinson (zdroj: Wikipedia)
Čítajte aj Zomrel tvorca elektronickej pošty Ray Tomlinson, presadil aj zavináč

Prvý prototyp „inter-netu“

ALOHANET a ARPANET boli najprv oddelené systémy ale Roberts dohliadol na to, aby sa v roku 1972 prostredníctvom satelitu oba prepojili. Vznikol tak prvý prototyp „inter-netu“.

V tej dobe už pracoval v agentúre Robert Kahn, ktorého zlanáril do svojich služieb práve Roberts. Kahn s Vintonom Cerfom vytvorili dodnes používané protokoly TCP/IP na prenos údajov v internete.

Hoci sa Robertsova práca v do značnej miery považuje za administratívnu a manažérsku, prispel aj zásadnými návrhmi, týkajúcimi sa štruktúry a funkčnosti siete. Bez neho by história internetu určite vyzerala veľmi odlišne.

Diskusia 4 Príspevkov