23.12.2018 12:25 | Veda

Na trpasličej planéte Ceres je veľa organických látok. Je kúsok za Marsom

Celkový pohľad na trpasličiu planétu Ceres z kamery sondy Dawn. V strede tohto záberu vidno kráter Occator so svetlými škvrnami vnútri. Zrejme ide o výstupy materiálu z podzemia, obsahujúceho veľa uhličitanu sodného vyzrážaného z vody, ktorá sa dostala na povrch geotermálnou činnosťou.
Celkový pohľad na trpasličiu planétu Ceres z kamery sondy Dawn. V strede tohto záberu vidno kráter Occator so svetlými škvrnami vnútri. Zrejme ide o výstupy materiálu z podzemia, obsahujúceho veľa uhličitanu sodného vyzrážaného z vody, ktorá sa dostala na povrch geotermálnou činnosťou. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/UCLA/MPS/DLR/IDA

Chemická „továreň“ z úsvitu slnečnej sústavy.

Analýza údajov zo sondy NASA Dawn ukázala, že na povrchu a tesne pod povrchom trpasličej planéty Ceres sa nachádza niekoľkonásobok obsahu uhlíka typického pre istú špeciálnu kategóriu meteoritov, ktoré sa našli na Zemi.

Ide o uhlíkaté chondrity, skupinu kamenných meteoritov, ktoré obsahujú prímes uhlíka, prevažne viazaného v organických zlúčeninách.

Dawn patrí v kozmonautike primát: ako vôbec prvá medziplanetárna sonda sa postupne stala obežnicou dvoch mimozemských telies. Pred Ceres to bola Vesta, čo je takisto trpasličia planéta.

NASA Dawn znefunkčnila na začiatku novembra 2018, keď sonde v októbri došlo hydrazínové palivo pre manévrovanie. Ďalej obieha Ceres, ale už nekontrolovane.

Bane na uhlík pre astronautov?

„Ceres je ako chemická továreň. Z telies vnútornej slnečnej sústavy má unikátnu mineralógiu, v materiáli na a pri jej povrchu obsahuje až 20 hmotnostných percent uhlíka. Naša analýza ukazuje, že uhlíkové zlúčeniny sa premiešali s produktmi vzájomného pôsobenia hornín a vody, ako sú íly,“ vysvetlil vedúci štrnásťčlenného americko-talianskeho tímu Simone Marchi z Juhozápadného výskumného ústavu (SWRI) v Boulderi (štát Colorado, USA).

Trpasličia planéta Ceres vznikla pred asi 4,6 miliardy rokov. Teda na úsvite existencie slnečnej sústavy. Dawn na nej objavila vodu a ďalšie prchavé látky, najmä amoniak. Teraz pribudol uhlík.

Planéta zjavne vznikala v chlade, niekde za dráhou Jupitera. Zmeny dráh obrích planét ju následne vytlačili do hlavného pásu planétiek medzi Marsom a Jupiterom.

Umelecká rekonštrukcia vnútra Ceres, ktoré je zhora rozčlenené na kôru tvorenú zmesou ľadu, solí a hydratovaných minerálov. Pod ňou je vrstva soľanky. Väčšinu vnútra zaberá plášť, v ktorom prevládajú hydratované minerály. Zatiaľ nevedno, či Ceres má pevné jadro, osobitne kovové, lebo palubné prístroje Dawn tak hlboko do jej vnútra neprenikli. fotogaléria / 3
Umelecká rekonštrukcia vnútra Ceres, ktoré je zhora rozčlenené na kôru tvorenú zmesou ľadu, solí a hydratovaných minerálov. Pod ňou je vrstva soľanky. Väčšinu vnútra zaberá plášť, v ktorom prevládajú hydratované minerály. Zatiaľ nevedno, či Ceres má pevné jadro, osobitne kovové, lebo palubné prístroje Dawn tak hlboko do jej vnútra neprenikli. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/UCLA/MPS/DLR/IDA

Temný povrch

Podľa dát z Dawn je vnútro Ceres sčasti rozčlenené. Sonda našla stopy procesov, v ktorých vystupovali rôzne tekuté materiály. Príčinou nízkej odrazivosti svetla (albedo) od jej povrchu je kombinácia produktov vzájomného pôsobenia hornín a vody, ako sú najmä kremičitany a uhličitany, s množstvom stemňujúcich látok, ako je oxid železnato-železitý, magnetit.

Magnetit ale sám osebe temnotu povrchu Ceres nevysvetlí. Novo analyzované dáta poukazujú skôr na amorfný uhlík a všeobecne organický materiál s vysokým obsahom uhlíka.

Špecifické organické látky sonda našla pri 50-kilometrovom dopadovom kráteri Ernutet. Vyzerá to však, že organické látky sa vyskytujú tesne pod povrchom prakticky všade na Ceres.

Záber stredového vrcholu približne 160-kilometrového dopadového krátera Urvara na trpasličej planéte Ceres. Vrcholový hrebeň je vysoký 1980 metrov. Týči sa nad terénom dna krátera, ktorý obsahuje veľa uhličitanov. fotogaléria / 3
Záber stredového vrcholu približne 160-kilometrového dopadového krátera Urvara na trpasličej planéte Ceres. Vrcholový hrebeň je vysoký 1980 metrov. Týči sa nad terénom dna krátera, ktorý obsahuje veľa uhličitanov. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/UCLA/MPS/DLR/IDA

Uhlíkový dážď z kozmu

Z nových dát Dawn celkove vychádza, že zloženie 50 až 60 percent hornej kôry Ceres pripomína spomenuté uhlíkové chondrity. Zodpovedá to kontaminácii povrchu Ceres týmito meteoritmi a uhlíkovými planétkami. Na Ceres o tom svedčia početné dopadové krátery.

Uhlík teda na povrch Ceres buď priniesli menšie telesá z kozmu, alebo sa sústredil v jej vonkajšej kôre v dôsledku celoplanetárnych vzájomných pôsobení hornín a vody. Také prostredie ponúkalo mimoriadne priaznivé podmienky pre organické chemické reakcie.

Štúdiu uverejnil vedecký časopis Nature Astronomy. Správu o nej vydal aj SWRI.

Diskusia 3 Príspevkov