18.12.2018 08:15 | Štát a IT

Projekty za 74 miliónov schválili: Naučia väzňov používať štátne IT, vznikne nová mapa internetu

Ilustračná snímka
Schvaľovací výbor pre IT eurofondy za polroka zasadol tretíkrát. (Ilustračná snímka) Zdroj: Pexels

Štát schválil aj kritizovaný obrovský projekt pre väzenskú stráž, ktorý obsahuje podľa mimovládky nesúvisiace celky.

Sedem investičných zámerov s predpokladanými nákladmi do 74 miliónov eur sa môže realizovať. Rozhodol o tom riadiaci výbor pre  „IT eurofondy“. Zastúpenie v ňom majú rôzne verejné inštitúcie, ale aj firemné združenie IT Asociácia Slovenska (ITAS) či Partnerstvá pre prosperitu.

Viacerým z nich sme sa venovali už v predchádzajúcom článku – dve investície smerujú do elektronizácie zdravotníctva. Neschválený nezostal žiaden projekt. K vybraným prezentovalo výhrady občianske združenie Slovensko.Digital.

Teraz prinášame bližší pohľad na odsúhlasené investičné plány. Pripomeňme, že tento rok schvaľovacia komisia odklepla peniaze na nápady za viac ako štvrť miliardy eur.

Overiť sa to dá už dnes

Zaujímavo vyznievajú pozitívne stránky chystaných zámerov. Nový Monitorovací systém pre reguláciu a štátny dohľad má využívať úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Vraj zabezpečí „stály monitoring pokrytia územia SR vysokorýchlostným internetom“. Odhadované náklady sú cez 9,3 milióna eur.

Zámer zbierať údaje o možnostiach pripojenia na internet prezentovala už bývalá šéfka sekcie informatizácie Martina Slabejová v júni na konferencii Ideme. Hovorila, že cieľom je mať prehľad, aká konektivita je na konkrétnych adresách.

„Pripravujeme si poklady pre to, aby sme mohli operátorom poslať žiadosť, aby nám zaslali informácie, kde sú a s akou výškou širokopásmového internetu pre domácnosti,“ vyhlásila. Ďalší krok malo byť zistenie plánov firiem a nakoniec web s prehľadnými informáciami o dostupnosti internetu.

Richard Raši fotogaléria / 4
Pod vedením Richarda Rašiho vo funkcii vicepremiéra pre investície a informatizáciu štát schválil IT projekty za viac ako 250 miliónov eur. (Ilustračná snímka) Zdroj: TASR

Doteraz pritom podobný systém ľudia nemali a k rozširovaniu a modernizácii internetu v mestách a obciach dochádzalo nezávisle od štátu.

Na overenie dostupnosti si stačilo otvoriť stránky veľkých operátorov a zadať adresu. Alebo počkať na leták od miestneho operátora. Súčasne existuje portál Porovnávačinternetu.sk, kde si zákazníci vedia zadať adresu a prejsť ponuky telekomunikačných hráčov.

Štátu zase stačilo zvolať verejnú konzultáciu s operátormi. Práve na základe nich premiér Peter Pellegrini ešte ako vicepremiér pre investície a informatizácie dohodol memorandum s firmami, ktoré sa zaviazali priniesť internet do nepokrytých lokalít s rýchlosťou aspoň 30 Mbit/s. Požiadavky spĺňa aj mobilná technológia klasického LTE aj LTE na fixné využitie – nemusia kopať nové káble.

Jaroslav Kmeť
Čítajte aj Rašiho šéf IT: Prístup k e-službám aj bez e-občianskeho, namiesto stratégií...

Ďalší veľký projekt. Hoci nemali byť

Keď v lete štát schválil tri projekty ministerstva vnútra za skoro 72,8 milióna eur, spomínal podmienku, že ich verejné obstarávania budú delené na niekoľko častí. „Považujem za veľmi dôležité vyhnúť sa megaprojektom a tam, kde sa to dá, rozdeliť projekt na menšie časti,“ uviedla vtedy Slabejová.

Občianske združenie Slovensko.Digital teraz kritizovalo veľký projekt za 34 miliónov eur pre Zbor väzenskej a justičnej stráže – sú v ňom spojené dve nesúvisiace časti. Konkrétne ide o optimalizáciu procesov riadenia a prevádzky zboru a nový bezpečnostný integrovaný systém väzníc. Mimovládka súčasne upozornila na nemerateľné výhody investície, pretože popísané boli slovne.

Úrad projekty nedelí, hoci on sám predložil v septembri 2016 na vládu novú stratégiu štátneho IT a v nej avizoval rozdeľovanie projektov. Štát ju aj schválil.

„Pri nastavovaní veľkosti projektov budeme uprednostňovať menšie projekty, jasnú orientáciu na výsledok a postupný nábeh výsledkov projektov do praxe,“ píše sa v schválenom texte.

Ilustračná snímka fotogaléria / 4
Najdrahším je projekt pre Zbor väzenskej a justičnej stráže. Jeho súčasťou je príprava väzňov na elektronickú komunikáciu po prepustení. (Ilustračná snímka) Zdroj: TASR

Zaujímavo vyznieva jeden z cieľov investície – výuka väzňov: „Základom bude príprava na elektronický spôsob komunikácie s orgánmi verejnej moci po prepustení osoby na slobodu.“

Projekt má tiež elektronizovať evidenciu obvinených a odsúdených či evidenciu výkonu väzby aj trestu odňatia slobody.

Vraj sa zlepší starostlivosť o pacienta

Zaujímavo vyznieva aj prezentovaný cieľ „zlepšenie zdravotnej starostlivosti“ pri projekte Online procesy eZdravia. Vyžiada si do zhruba 7,5 milióna eur.

No v praxi sa majú len skracovať rôzne byrokratické lehoty – napríklad pri narodení dieťaťa má byť jeho identita v systéme nahratá namiesto priemerných 54 už za tri dni.

Investícia ale nezabezpečí kompletné rozposlanie dát všetkým úradom, ako napríklad Sociálnej poisťovni. Na to budú treba ďalšie aktivity, uviedol v reakcii na otázku Živé.sk počas verejnej prezentácie projektu Marián Šimegh z Národného centra zdravotníckych informácií.

Štát schválil aj ďalšie štyri projekty:

  • Zabezpečenie efektívneho používania služieb ESO1 poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na celom území SR (bezpečnostné krabičky pre lekárov a mobilné overovanie) – 12 mil. eur
  • Analytický nástroj pre podporu ekonomickej regulácie zo strany ministerstva zdravotníctva – 1,53 mil. eur
  • Register mimovládnych neziskových organizácií - 4,56 mil. eur
  • Rozvoj informačného systému elektronických služieb Regulačného úradu – 4,6 mil. eur

SK.Digital: S číslami čarujú, výsledok dostanú

Každý projekt musí mať vypracovanú takzvanú CBA analýzu – porovnáva náklady a prínosy a jej výsledok hovorí, či sa projekt oplatí zaplatiť a prinesie aspoň také úspory, že pokryjú celú investíciu v stanovenom období.

Slovensko.Digital pri jednom z projektov vyjadrilo pochybnosti nad kvalitou výpočtov. Konkrétne Informačnom systéme elektronických služieb regulačného úradu.

Občianske združenie k zámeru poslalo v novembri pripomienky a na základe nich štát za menej ako mesiac upravil výpočty. Jednotlivé moduly mali už zásadne iné náklady a prínosy, ale celkový efekt projektu sa zmenil len málo.

Náklady a prínosy IT projektu sa po pripomienkach síce zmenili, ale výsledok zostal skoro rovnaký. fotogaléria / 4
Náklady a prínosy IT projektu sa po pripomienkach síce zmenili, ale výsledok zostal skoro rovnaký. Zdroj: Slovensko.Digital

„Napríklad vymáhanie pohľadávok odrazu nestojí milión eur, ale len 72-tisíc. Poskytovanie informácií úradu pre reguláciu má odrazu prínos o 3,5 milióna eur vyšší (nárast o 300 %),“ popisuje člen mimovládky Ján Suchal a spochybňuje kvalitu výpočtov. Pýta sa, či nebolo treba nájsť také čísla, aby sedeli do vopred známeho výsledku.

Na podobný prípad upozornil aj jeho kolega Ľubor Illek pri projekte kybernetickej bezpečnosti a cene za kybernetický incident. Štát s kritikou nesúhlasil. Bránil sa, že vo Veľkej Británii namerali väčší počet kyberincidentov, čím ich priemerná hodnota klesla.

Diskusia 4 Príspevkov