12.12.2018 23:21 | Správy

Boj o budúcnosť internetu v EÚ vrcholí. Jasno môžeme mať už o pár dní

EÚ chce zaviesť novú daň, ktorá má zabrániť prelievaniu daní do daňových rajov. Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka Zdroj: Shutterstock

Médiá sa búria proti internetovým gigantom. Kto najviac bojoval za nové pravidlá?

Európska únia v týchto dňoch finalizuje podobu kontroverznej smernice o autorských právach na takzvanom jednotnom digitálnom trhu, ktorá najmä v uplynulých mesiacoch narobila veľký rozruch. Obsahuje dva sporné body, ktoré sa týkajú licencovania online spravodajstva či filtrovania obsahu nahrávaného používateľmi na internet.

Smernicu schválil ešte v septembri Európsky parlament (EP). Aktuálne prebiehajú takzvané trialógy – rokovania „za zavretými dverami“ medzi zástupcami EP, Európskej komisie a Radou Európy.

Už zajtra, 13. decembra, sa pritom má uskutočniť piate a posledné kolo trialógov, z ktorého vzíde finálna podoba textu. Za ním dá bodku v záverečnom hlasovaní opäť europarlament. Stať sa tak malo až na jar, objavili sa však správy, že EP by mohol hlasovať ešte pred Vianocami. To však zatiaľ vôbec nie je isté.

Ilustračná snímka
Čítajte aj Boj o európsky internet: Čo treba vedieť

Naďalej tie isté problémy

Kameňom úrazu sú naďalej články 11 a 13. Prvý menovaný si vyslúžil prezývku „link tax“, teda daň z odkazovania. Veľké platformy, ako je Google či Facebook, ale aj menšie spravodajské agregátory by prinútil k vyjednaniu licencií s jednotlivými vydavateľskými domami.

Smernica by totiž zjednodušene povedané spoplatnila náhľady článkov, ktoré sa zobrazujú pri ich zdieľaní. Napríklad na sociálnych sieťach, keď používateľ vidí nadpis, sprievodný obrázok, prípadne úryvok zo začiatku samotného textu.

Článok 13 sa pre zmenu zaoberá porušovaním práv pri zdieľaní audio-vizuálneho obsahu, ktorý do služieb, ako je napríklad YouTube, nahrávajú používatelia internetu. Smernica by mala preniesť zodpovednosť z používateľa na samotnú platformu, ktorá by musela aktívne dohliadať na to, či nahrávaný obsah neporušuje autorské práva.

Odporcovia návrhu vyjadrili obavy, že vzhľadom na množstvo nahrávaného obsahu by kontrolu museli zabezpečovať automatické filtre, ktoré však nie sú bezchybné. Odfiltrovaný by tak mohol byť aj legitímny obsah, napríklad populárne mémy či rôzne paródie, ktoré síce neraz stavajú na obsahu chránenom autorským právom, no v rámci zákona.

Populárne mémy často vychádzajú z autorsky chráneného obsahu, hoci zväčša žiadne práva neporušujú. Objavili sa preto obavy, že v prípade automatickej kontroly nahrávaného obsahu by mohli byť neprávom odfiltrované. fotogaléria / 3
Populárne mémy často vychádzajú z autorsky chráneného obsahu, hoci zväčša žiadne práva neporušujú. Objavili sa preto obavy, že v prípade automatickej kontroly nahrávaného obsahu by mohli byť neprávom odfiltrované. Zdroj: iSstockphoto.com, Redakcia

Stále nie je jasno

Dokument zverejnený webom Politico naznačuje, že pred posledným kolom trialógov ostávajú znenia spomenutých článkov stále otvorené.

Ohľadom článku 11 sa podľa dokumentu zástupcovia členských štátov naďalej dohadujú o tom, ako nastaviť hranicu pre to, čo je a čo už nie je povolené využiť bez patričnej licencie. Rovnako nie je uzavretá otázka doby, po ktorej takzvané „vedľajšie“ autorské práva pre náhľady článkov vypršia.

Pokiaľ ide o článok 13, dokument bližšie nešpecifikuje sporné body. Spomína len ďalšiu debatu o „väčšine jeho častí“ a potrebu ďalej pracovať na jeho „štruktúre a znení“.

Zaujímavosťou je, že od článku 13 dalo začiatkom decembra ruky preč (súbor PDF) hneď 18 veľkých držiteľov autorských práv – organizácií z filmového a televízneho priemyslu, ale aj športových vysielateľov. Nepáči sa im smer, akým sa trialógy uberajú a obávajú sa, že finálny text napokon neposlúži im, ale online platformám, proti ktorým mal zasiahnuť.

„Obeťou“ chystanej legislatívy by vraj mohli byť rôzne paródie a ďalšie materiály využívajúce útržky chráneného obsahu. (Zdroj: Metropoles.com)

Novinári vs. giganti

Presadzovanie nadnárodných zmien na pôde EÚ je dlhodobo spojené s lobingom zainteresovaných strán. Pokiaľ ide o smernicu o autorských právach, priestor mu neraz dali aj samotné médiá, ktorých sa chystané zmeny priamo dotýkajú.

Tie často argumentovali tým, že na kvalitnú žurnalistiku potrebujú adekvátne finančné zdroje a že veľké platformy, ako Google a Facebook, ich obsah zneužívajú vo svoj prospech bez akéhokoľvek nároku na odmenu. S totožnou argumentáciou na EÚ koncom novembra (opätovne) apelovala vo forme otvoreného listu Európska asociácia vydavateľov novín (ENPA). Jej členom je aj slovenská Asociácia vydavateľov tlače.

V stredu navyše vydala ďalšie vyhlásenie, v ktorého úvode uvádza: „Kým Google naďalej kričí zo striech, že vydavateľov novín zastaví, ak budú vedľajšie autorské práva v EÚ prijaté, nikto by sa nemal čudovať, že voči nim stupňuje svoj odpor, keď je jeho vlastný biznis model založený na bezplatnom a neobmedzenom, opakovanom používaní hodnotného obsahu vydavateľov a iných, zatiaľ čo si sám určuje podmienky.“

V spojitosti s „prešľapmi“ Googlu sa doposiaľ najčastejšie hovorilo o jeho spravodajskom agregátore Google News. Je preto prinajmenšom zaujímavé, že práve v tejto službe spoločnosť nezobrazuje žiadne reklamy, z ktorých by jej mohli prameniť príjmy.

Takto v súčasnosti vyzerá služba Google News. Využíva nadpisy článkov, niekedy aj sprievodné obrázky. Po kliknutí používateľa presmeruje na konkrétny web. Reklamy v službe nenájdete. fotogaléria / 3
Takto v súčasnosti vyzerá služba Google News. Využíva nadpisy článkov, niekedy aj sprievodné obrázky. Po kliknutí používateľa presmeruje na konkrétny web. Reklamy v službe nenájdete. Zdroj: Redakcia

Aj samotný Google však verejne presadzoval svoje záujmy. Len pred mesiacom šéfka YouTubu Susan Wojcická pohrozila, že mnohé videá bude musieť služba odfiltrovať, pokiaľ smernicu presadia v znení, ktoré v septembri schválil europarlament.

Ako príklad uviedla populárny hit Despacito, ktorý ma na YouTube cez 5,7 miliardy prezretí. Platforma má podpísané dohody a licencie s mnohými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o finančné vysporiadanie práv, ako však uvádza Wojcicka, ani v prípade Despacita nie sú úplne všetci vlastníci práv známi. Aby YouTube predišiel možným právnym problémom, v Európe by mohol podobné videá jednoducho zablokovať.

Pripomeňme, že len na YouTube používatelia každú minútu nahrajú viac než 400 hodín videoobsahu. Na jeho kontrolu Google používa systém Content ID, ktorý dokáže detegovať obsah chránený autorskými právami ešte pred jeho publikovaním. Zďaleka však nie je bezchybný.

Kto mal väčšie ústa?

„V súčasnosti ste pod tlakom digitálnych monolitov, aby ste znížili práva vydavateľov spôsobom, ktorý by v praxi legitimizoval práve predátorské praktiky, ktorým chce (smernica, pozn. red.) zamedziť,“ uvádza sa v novembrovom otvorenom liste ENPA.

V častých sťažnostiach novinárov bolo kritizované práve údajne silné loby zo strany Googlu, Facebooku, Apple či Amazonu. Na tento aspekt sa aktuálne zamerala výskumná skupina Corporate Europe Observatory (CEO), zaoberajúca sa zákonodarným procesom na pôde EÚ a jeho ovplyvňovaním korporátnymi lobistami.

podrobnom prieskume odhalila, že od novembra 2014 sa k téme autorského práva lobisti stretli s členmi Európskej komisie (EK) spolu až 765-krát. Jednotlivých aktérov diskusií zoradila do prehľadnej tabuľky (súbor ODS).

Vyplýva z nej, že najviac, až 37 stretnutí za spomenuté obdobie absolvovala organizácia IFPI, zastupujúca hudobný priemysel. Nasledovala Federácia európskych vydavateľov FEP (27 stretnutí). Google bol na 7. mieste s 21 stretnutiami.

Spomedzi technologických spoločností bol navyše prakticky jedinou výnimkou. Napríklad Facebook absolvoval len štyri stretnutia so zástupcami EK, Apple iba tri a Amazon dokonca len dve. Za internetových gigantov však lobovali aj spoločné organizácie chrániace ich záujmy. Išlo o DigitalEurope či EdiMA s 11, respektíve 6 stretnutiami.

Closeup soccer ball on green grass
Čítajte aj Veľké hlasovanie: EÚ omylom schválila aj to, čo nechcela

Faktom však ostáva, že „rebríčku“ jednoznačne dominovali organizácie z hudobného a filmového priemyslu, organizácie kolektívnej správy (akou je napríklad naša SOZA – Slovenský ochranný zväz autorský) a najmä samotné médiá a asociácie, pod ktoré spadajú.

Zaujímavosťou je, že hoci Google namieta v prípade článku 11, sám má záujem presadiť upravenú podobu článku 13 v znení, aké navrhovala Rada Európy. V praxi by online platformy zbavovala zodpovednosti v prípade, že nasadia spomínané filtrovacie mechanizmy.

Samotný YouTube by tak mohol účinne ochrániť už existujúci Content ID: Google by ho navyše mohol licencovať menším hráčom, ktorí si vyvinutie vlastného riešenia nemôžu dovoliť. Takýto scenár si od nemeckej europoslankyne Julie Redaovej vyslúžil prívlastok „filternet“ – internet, kde bude všetok nahrávaný obsah kontrolovaný jednotným algoritmom.

A čo hlas ľudu?

Corporate Europe Observatory uvádza, že nepriaznivým dopadom lobing oboch strán bolo potlačenie hlasu nespokojnej verejnosti. Pre tú vzniklo viacero iniciatív, napríklad SaveYourInternet.eu.

Výskumná skupina upozornila, že zatiaľ čo daná iniciatíva bola v médiách kritizovaná za podporu Googlom a „spamovanie“ europoslancov e-mailami cez online nástroj na jej webe, „konkurenčné“ kampane, ktoré ponúkali rovnakú možnosť, si kritiku nevyslúžili.

Veľkú podporu verejnosti si vyslúžila petícia proti článku 13 na platforme Change.org. Podpísali ju dovedna až štyri milióny Európanov. V pondelok boli ich podpisy doručené účastníkom prebiehajúcich trialógov, informovala neziskovka Electronic Frontier Foundation.

Proti smernici sa pritom viacnásobne postavila aj akademická obec a odborná verejnosť. Okrem desiatok ďalších proti nej vystúpil aj Vinton Cerf, americký informatik považovaný za otca internetu či tvorca World Wide Webu Tim Berners-Lee. Ten dokonca v júni označil článok 13 za bezprecedentný krok k premene internetu na nástroj sledovania a kontroly používateľov.

Vydavateľom Živé.sk je spoločnosť Ringier Axel Springer SK.

Diskusia 27 Príspevkov