7.12.2018 09:30 | Veda

Vedci previedli obraz z Marsu na melodickú hudbu

Selfie roveru Curiosity počas prachovej búrky.
Selfie roveru Curiosity počas prachovej búrky. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/MSSS

Soundtrack východu slnka na červenej planéte.

Metóda takzvanej sonifikácie umožnila vytvoriť pútavú dvojminútovú hudobnú sekvenciu zo záberu východu slnka na Marse. Jubilejného päťtisíceho zachyteného kamerou aktuálne znefunkčneného robotického výskumného vozidla čiže roveru NASA Opportunity.

Usilovný robot

Rover Opportunity pracoval na marsovskom povrchu od roku 2004. Tohto roku v júni však s ním NASA stratila spojenie, po veľkej prachovej búrke na planéte. Tím okolo roveru dúfal v obnovenie spojenia, dosiaľ bezvýsledne. Na slnečných paneloch je asi priveľa prachu.

Tak či onak, dĺžka činnosti Opportunity na Marse 55-krát presiahla pôvodne plánovanú dĺžku tejto misie. Opportunity pôsobil na Marse 5277 solov čiže marsovských dní, ktoré sú zhruba o polhodinu dlhšie ako pozemské. (Jedna obrátka Marsu okolo jeho osi trvá 24h 37m 22s.)

Zakladateľ Tesly si je vedomý aj rizík spojených s cestou na Mars.
Čítajte aj Elon Musk: S veľkou pravdepodobnosťou vycestujem na Mars

Muzikálne algoritmy

Sekvencia vznikla naskenovaním jednotlivých pixelov predmetnej snímky zľava doprava a zohľadnením dát o jasnosti a farbe v kombinácii s výškou terénu. (Na Marse, kde nie sú moria a oceány, slúži ako vzťažná úroveň výšok stredná hodnota polomeru planéty.)

Každému prvku snímky z Opportunity použité sonifikačné algoritmy priradili špecifický tón a melódiu. Tmavému pozadiu zodpovedali pokojné, pomalé harmónie, kým jasnému kotúčiku slnka okolo stredu celej hudobnej sekvencie zreteľné, vyššie tónované zvuky.

Nielen kuriozita

Sonifikácia obrazu má mnohé vedecké využitia, od skúmania povrchov a atmosfér planét cez analýzu zmien počasia po včasné zachytenie sopečných výbuchov. V medicíne môže pomôcť rozpoznávať výskyt špecifických tvarov a farieb pri zobrazovacej diagnostike.

Autormi sekvencie sú Domenico Vicinanza z Univerzity Anglia Ruskin a Genevieve Williamsová z Exeterskej univerzity (oboje Veľká Británia). Prezentovali ju v stánku NASA na nedávnej konferencii Supercomputing SC18 v texaskom Dallase (USA).

Použili pri tom jednak bežné reproduktory, jednak vibračné transducéry, ktoré poslucháčom umožnili vnímať vibrácie rukami, aby priamo „zažili“ východ slnka na Marse.

(zdroj: Domenico Vicinanza and Genevieve Williams)

Správu vydala Univerzita Anglia Ruskin.

Diskusia 1 Príspevkov