5.12.2018 09:00 | Veda

„Nie pred deťmi!“ Potlačovaný hnev rodičov ovplyvňuje deti

Potlačené emócie ovplyvňujú naše správanie, ktorým my ovplyvňujeme iných.
Potlačené emócie ovplyvňujú naše správanie, ktorým my ovplyvňujeme iných. Zdroj: iStockphoto

Zdá sa, že dobre mienená snaha má negatívne dôsledky.

Mnohí ľudia v prítomností detí potlačujú hnev a iné negatívne emócie. Zdá sa, že ich neochraňujú, ale im škodia.

Potlačované emócie ovplyvňujú naše správanie. A tak nepriamo vplývajú na psychiku našich ratolestí.

Vyplýva to z nového výskumu amerických psychológov. Na základe svojich zistení radia nedusiť negatívne pocity v sebe, ale prejaviť ich. A predovšetkým dať najavo, čo sa chystáte vykonať, aby ste situáciu zlepšili.

Výskumnú prácu zverejnil vedecký časopis Emotion.

Snaha ochrániť deti

Rodičia pred deťmi často skrývajú svoje negatívne emócie. Dúfajú, že vďaka tomu u nich nevyvolajú strach, hnev, zmätok alebo iné nechcené reakcie.

„Deti si potlačovanie všimnú, ale rodičia si myslia, že je to vhodné robiť,“ hovorí hlavná autorka nového výskumu Sara Watersová.

S kolegami z Washingtonskej štátnej univerzity sa rozhodla podrobnejšie preskúmať, ako ľudia potlačujú emócie. A predovšetkým ako ich potlačovanie vplýva na komunikáciu medzi rodičmi a deťmi.  

Spolupráca s mrzutým rodičom

Výskumu sa zúčastnilo 109 dvojíc rodič – dieťa. Každý z rodičov najprv vykonal stresujúcu úlohu – rozprávanie na verejnosti s negatívnou spätnou väzbou od publika.

Následne každý pár rodič-dieťa vykonával úlohu vyžadujúcu vzájomnú spoluprácu. Polovici rodičov pritom vedci nakázali potlačiť emócie. Zvyšok mal konať prirodzene.

Zúčastnené dvojice vykonávali rovnakú úlohu – stavali dom zo stavebnice Lego. Deti, všetky vo veku 7 až 11 rokov, sa však stavebnice nemohli dotknúť. Len tlmočili návod na skladanie, ktorý im predtým prezradili výskumníci.

Naopak, rodičia mali prístup iba ku kockám, nie k návodu. To dvojice nútilo spolupracovať.

Čas trávený s rodinou by sa mal zaobísť bez rušivého vplyvu technológií.
Čítajte aj Ste večne na mobile? Odnesú si to vaše deti

Pod drobnohľadom

„Zaujímalo nás, ako sa budú správať,“ hovorí Sara Watersová. „Skúmali sme ich náladu, vnímavosť, vrelosť a úroveň komunikácie, teda do akej miery rodič viedol správanie dieťaťa.“

Videá z interakcií následne analyzoval tím výskumníkov, ktorí pozorne značili každý jeden prejav uvedených a ďalších emócií.

Rodičia aj deti boli zároveň napojení na senzory, ktoré merali ich tep, stres a ďalšie fyziologické hodnoty.

Preniesli negatívne emócie

„Snaha potlačiť stres počas vykonávania úlohy viedla k menej pozitívnemu správaniu rodičov,“ hodnotí zistenia Watersová.

Rodičia potláčajúci emócie podľa nej deťom menej radili a prejavovali zhoršenú náladu. A zmeny sa podarilo zaznamenať aj u detí.

„Deti boli menej vnímavé a zápornejšie nastavené voči rodičom. Pôsobilo to, ako keby rodičia prenášali tieto emócie na potomkov,“ konštatuje výskumníčka.

Zo zistení taktiež vyplýva, že potlačovanie emócií pôsobilo na deti predovšetkým v prípade matiek. Muži potláčajúci negatívne emócie ovplyvnili správanie detí oveľa menej.  

Smartfóny zrejme nie sú celkom neškodným zdrojom rozptýlenia.
Čítajte aj Smartfóny zdvojnásobujú riziko poruchy u detí. Vedci odhalili, o ktorú ide

Rozpor a zmätok

„Deti šikovne zachytia aj nepatrné náznaky emócií,“ konštatuje Sara Watersová. „Ak majú dojem, že sa stalo niečo zlé, ale rodičia sa správajú ako vždy a neadresujú to, vyvoláva to v nich zmätok. Uvedomia si tento rozpor.“

Potlačovanie emócií podľa nej mení správanie človeka. A toto zmenené správanie pre zmenu ovplyvňuje správanie osoby, s ktorou v tom čase komunikuje.

Vedkyňa obzvlášť varuje pred dlhodobým potlačovaním emócií pri komunikácií s deťmi: „V tomto prípade môže potlačovanie emócií narušiť nielen interakciu, ale samotný vzťah rodiča s dieťaťom.“

Ukážte, ako zvládať emócie

Watersová rozhodne neodporúča potlačovať emócie pred deťmi. Namiesto toho navrhuje tieto emócie prejaviť, aby deti videli „zdravý konflikt od vzniku po jeho vyriešenie“.

„Nech vidia celú túto trajektóriu,“ hovorí výskumníčka. „Pomôže im to naučiť sa ovládať vlastné pocity a hlavne riešiť problémy.“

Deti si podľa nej takto uvedomia, že problémy možno riešiť.

„Najlepšie je, keď rodičia dajú deťom najavo, že sú nahnevaní, a zároveň im povedia, čo sa chystajú vykonať, aby situáciu zlepšili,“ uzatvára vedkyňa.

Diskusia 3 Príspevkov