7.12.2018 06:45 | Reportáže a publicistika

Top Vysnívali budúcnosť: 10 sci-fi predpovedí, ktoré sa nakoniec vyplnili

Mnohé z technológii využívame v bežnom živote, iné sú ešte stále vo vývoji.
Mnohé z technológii využívame v bežnom živote, iné sú ešte stále vo vývoji. Zdroj: redakcia

Množstvo technológií, ktoré sú dnes úplné bežné, boli niekedy iba súčasťou diel patriacich do žánru sci-fi.

Vedecko-fantastický žáner odjakživa prekypoval množstvom neuveriteľných nápadov, vynálezov a riešení. Smelí autori s obľubou do svojich diel zakomponovávali vlastné vízie o tom, ako to na našej planéte jedného dňa môže vyzerať.

Niekedy strelili úplne vedľa, inokedy im história im dala za pravdu. Ich predstavy o úžasných prístrojoch budúcnosti sa naozaj v mnohých prípadoch stali skutočnosťou. Z dotyčných autorov sa zas rázom stali vizionári, ktorým sa úspešne podarilo predpovedať budúcnosť.

Aké sú tie najvýraznejšie technológie, ktoré sa zo žánru sci-fi dopracovali až do našich každodenných životov?

Internet – poviedka „Z London Times roku 1904“ (1898)

Najznámejšou technológiou na našom zozname je bezpochyby práve internet. Ten sa od svojho vzniku v druhej polovici 20. storočia zaslúžil o kompletnú zmenu spôsobu, akým získavame informácie, vzájomne komunikujeme, či dokonca nakupujeme.

Málo známym je ale fakt, že myšlienka internetu sa zrodila v hlave známeho amerického spisovateľa Marka Twaina už v roku 1898. Práve vtedy publikoval svoju poviedku „From the London Times of 1904“ (Z London Times roku 1904), v ktorej popisuje zariadenie s názvom Telelektroskop.

Mark Twain popísal internet už v roku 1898. fotogaléria / 8
Mark Twain popísal internet už v roku 1898. Zdroj: Pixabay

Jednoducho povedané, v predstave Twaina šlo o telefón s neobmedzeným dosahom, ktorý bol schopný vytvoriť celosvetovú sieť informácií. Tá bola, rovnako ako dnešný internet, dostupná pre všetkých ľudí.

Hlavný hrdina príbehu Clayton vďaka tomuto zariadeniu dokáže aj z prostredia vlastnej väzenskej cely nadviazať spojenie s ľuďmi na opačnej strane zemegule, sledovať ich každodennú rutinu a ostať informovaný o najnovšom svetovom dianí.

Vy si môžete spomínanú poviedku dnes už voľne prečítať na internete.

Personalizovaná reklama – film „Minority Report“ (2002)

Personalizovaná reklama nás v dnešnej dobe „prenasleduje“ na každom kroku. Inzerujúce spoločnosti už niekoľko rokov cielia svoje reklamné bannery špecificky podľa informácií z najrôznejších zdrojov .

V poviedke P.K. Dicka a predovšetkým v podstatne známejšom filme Stevena Spielberga, Minority Report, sa stretávame s obdobnou technológiou. Billboardy v tomto svete budúcnosti skenujú očné sietnice okoloidúcich, s cieľom identifikovať jedincov a ponúknuť im cielenú reklamu o ktorú by mohli mať najväčší záujem.

Reklamné spoločnosti nás síce dnes neskenujú „od hlavy po päty“, ale ani to nepotrebujú. Všetko potrebné o nás vedia zistiť z dát, ktoré si nájdu a pospájajú vďaka našej činnosti na internete.

Budúcnosť reklamy podľa Minority Report:

Autonómne vozidlá – seriál „Knight Rider“ (1982)

Na koncepte samojazdiacich vozidiel pracuje hneď niekoľko veľkých automobiliek a technologických spoločností, vrátane Googlu, Tesly či (údajne) Applu. Aj napriek tomu, že za posledných niekoľko rokov odvetvie napredovalo doslova míľovými krokmi, samotná technológia autonómnych systémov sa ešte stále potýka s mnohými problémami. Nasadenia funkčného modelu do každodennej prevádzky sa preto tak skoro nedočkáme.

Predobraz autonómneho vozidla môžeme nájsť v dielach mnohých autorov sci-fi. Nečudo, však ide o jednu z najlákavejších predstáv budúcnosti. Veď spomeňme Arthura C. Clarka a jeho dielo Imperial Earth z roku 1975, či notoricky známy Batmobile, ktorý na stránkach komiksov premieroval už v roku 1939.

Celý koncept samojazdiaceho auta ale najviac spopularizoval dnes už kultový televízny seriál Knight Rider vysielajúci sa v 80. rokoch minulého storočia. V ňom sa hlavný hrdina Michael Knight premáva v športovom samojazdiacom automobile s názvom KITT.

Michael Knight sedí po prvýkrát za volantom KITTa:

Okrem spomínaného autonómneho režimu disponoval KITT taktiež aj vysoko pokročilou formou umelej inteligencie, schopnou viesť s Michaelom viac než rovnocenný dialóg. Pripočítajte si k tomu nezničiteľnosť, turbo rýchlosť a iné užitočné vychytávky a predstava o aute snov je odrazu jasná.

Videohovory – poviedka „V roku 2889“ (1889)

Videochat prostredníctvom služieb ako je Skype, FaceTime či Facebook Messenger je dnes rovnako bežnou záležitosťou ako klasické telefonáty v minulosti.

Ukážka zariadenia z poviedky „V roku 2889“. fotogaléria / 8
Ukážka zariadenia z poviedky „V roku 2889“. Zdroj: syfy.com

Samotný koncept sa ale v literatúre objavil už v roku 1889. Prístroj nazývaný Phonotelephot, predstavený v novele „In the Year 2889“ (V roku 2889) francúzskeho autora Julesa Verna, dokázal sprostredkovať telefonické hovory spolu s video obrazom.

Jeden z otcov sci-fi literatúry popisuje zariadenie ako uspôsobené na prenos obrazu pomocou citlivých zrkadiel vzájomne prepojených drôtmi. V praxi to potom vyzeralo ako keby zo špeciálnej „lampy“ vychádzali lúče svetla, vykresľujúce obraz volajúceho na veľkom zrkadle. Aj keď niektorí pripisujú autorstvo poviedky Julesovmu synovi Michelovi, faktom ostáva, že sa v danom diele položil základ niečoho, čo sa stalo skutočnosťou až o storočie neskôr.

Poviedka je pre všetkých nadšených čitateľov voľne dostupná na internete.

Kreditné karty – novela „Looking Backward: 2000 - 1887“ (1888)

Aj napriek faktu, že hotovostné peniaze majú v súčasnej spoločnosti stále silné zastúpenie, platby kreditnými a debetnými kartami sú stále viac a viac rozšírenejšie. Reálne začiatky tohto konceptu môžeme hľadať v roku 1950, kedy spoločnosť Diners Club vydala prvú univerzálne používateľnú a masovo populárnu platobnú kartu.

Looking Backward sa v dobe vydania stal úspešným bestsellerom. fotogaléria / 8
Looking Backward sa v dobe vydania stal úspešným bestsellerom. Zdroj: LitReactor

Avšak samotný koncept bol v sci-fi literatúre predstavený o viac ako polstoročie skôr. Konkrétne v roku 1888, kedy bola publikovaná novela Edwarda Bellamyho s názvom Looking Backward: 2000 – 1887. Vo futuristickej utópii, ktorú čitateľom príbeh tejto knihy predostrel, špeciálne karty umožňovali občanom požičať si peniaze od Centrálnej banky.

Toto sci-fi dielo sa stalo tretím najčítanejším bestsellerom svojej doby a dodnes je zdrojom inšpirácie mnohých utopistických ako aj socialistických komunít.

Kto by mal záujem si danú knihu prečítať, je voľne dostupná na stránkach Project Guttenberg.

Bionická protetika – videohra „Deus Ex“ (2000)

Ak by ste namietli, že technológia bionických náhrad ľudského tela je stále ešte iba v plienkach, mali by ste pravdu. Vývoj ale nezastaviteľne napreduje a každú chvíľu počujeme o nejakom úspešnom projekte, ktorý posunul hranice opäť o niečo ďalej.

Hi-tech protézy sú stále sofistikovanejšie a nedávno dokonca inžinieri vytvorili prototyp bionického oka.

Video k príležitosti 15. výročia série Deus Ex:

Víziu budúcnosti s bionickými vylepšeniami nemusíme hľadať v ďalekej minulosti. V roku 2000 prišla na trh videohra Deus Ex, odohrávajúca sa vo svete budúcnosti, kde ľudia dobrovoľne nahrádzajú vlastné časti tela mechanickými vylepšeniami - augmentáciami. Tie im poskytujú napríklad väčšiu silu, vyššiu rýchlosť či lepší zrak.

Ako inak, nešlo vôbec o lacnú záležitosť a inštaláciu tých najnovších augmentácií si mohli dovoliť iba solventnejší jedinci. Ostatní sa bohužiaľ museli uspokojiť s čiernym trhom lacnejších, no menej kvalitných vylepšení. Kto vie, či to podobne ďaleko zájde aj v skutočnosti.

Biometria – séria „Star Trek“ (1966 - 2016)

Vývoj zabezpečenia prešiel dlhou cestou od hovoreného hesla až po modernú biometriu. Dnes už nie je problém odomknúť telefón odtlačkom prsta či skenovaním svojej tváre, prípadne sa identifikovať na základe hlasu pri volaní na infolinku.

Obsadenie seriálu Star Trek: The Next Generation. fotogaléria / 8
Obsadenie seriálu Star Trek: The Next Generation. Zdroj: StarTrek.com

Dlho predtým, než sa biometrické spôsoby overovania identity dostali do životov každého z nás, mohli sme ju s úžasom sledovať v kultovej sci-fi sérii Star Trek. Vesmírna loď Enterprise poslúchala aj hlasové pokyny, rozpoznanie tváre umožnilo prístup k citlivým archívnym databázam a skeny za účelom hľadania foriem života neboli ničím zvláštnym.

Aj keď obdobné technológie boli zobrazované aj v mnohých iných sci-fi dielach, bol to práve Star Trek, ktorý ich vo svojich seriáloch a filmoch predstavil najviac a navyše často presne v takých podobách, v akých ich využívame dnes.

Superpočítače – novely Isaaca Asimova (1955 - 1983)

Superpočítače sú tu s nami už od 60. rokov minulého storočia, no ich možnosti sa vtedy ani zďaleka nepribližovali tomu, čo si vysnívali autori science fiction.

Až súčasné modely zvládajú výpočtové operácie, ktoré sú v očiach bežného smrteľníka priam až nemožné. Len nedávno získali USA prvenstvo v postavení najvýkonnejšieho superpočítača na svete.

Skica Isaaca Asimova. fotogaléria / 8
Skica Isaaca Asimova. Zdroj: SketchPort

V literatúre sa touto oblasťou zaoberal Isaac Asimov, ktorý je všeobecne považovaný za otca robotiky. Tento americký spisovateľ vo svojich krátkych poviedkach viackrát písal o superpočítači s názvom Multivac, schopnom zodpovedať najpálčivejšie otázky ľudstva.

V poviedke „The Last Question“ (Posledná otázka) z roku 1956 je mu v 6 rozličných situáciách predložená tá istá „nezodpovedateľná“ otázka. On ale bohužiaľ stále nemá dostatok dát na formuláciu zmysluplnej odpovede. Uľahčenie života prenesením výpočtových operácií na „neomylný“ supervýkonný stroj je v podstate to, o čo vedci usilujú aj v skutočnosti.

Roboti – divadelná hra „R.U.R.“ (1920)

Pre väčšinu ľudí je myšlienka všadeprítomných robotov ako to poznáme zo sci-fi filmov stále nereálnou. Tempo s ktorým toto odvetvie napreduje je ale nespochybniteľné.

Približne pred rokom udelila dokonca vláda Saudskej Arábie historicky prvé občianstvo robotovi. Bola ním Sofia, pochádzajúca z dielne honkongskej spoločnosti Hanson Robotics. Áno, tá istá Sofia, ktorá dala košom Willovi Smithovi.

Ukážka z adaptácie divadelnej hry R.U.R. britskou BBC. fotogaléria / 8
Ukážka z adaptácie divadelnej hry R.U.R. britskou BBC. Zdroj: Twitter

Priekopníkom v tejto oblasti bol český spisovateľ Karol Čapek. Vo svojom diele R.U.R. (skratka pre Rossumoví univerzálni roboti) použil na radu brata Jozefa prvýkrát slovo robot.

V Čapkovom diele ale roboti nie sú klasické mechanické stroje ako ich poznáme my. Ich podstata je biologická, podobne ako známe Frankensteinovo monštrum či replikanti vo filmovej sérii Blade Runner. Stále ale ide o stroje umelo skonštruované človekom, s cieľom odbremenenia od fyzickej práce.

Audio preklad v reálnom čase – séria „Stopárov sprievodca galaxiou“ (1992)

Možnosti prekladacích programov síce ešte nie sú natoľko dokonalé, aby sme sa mohli úplne vykašľať na výučbu cudzích jazykov, vedia byť ale užitočným pomocníkom.

Príkladom môžu byť napríklad aj slúchadla Pixel Buds od Googlu, schopné používateľom doručiť preklad v reálnom čase zo 40 svetových jazykov.

Babel fish fotogaléria / 8
Babel fish Zdroj: Hitchhikers Guide

Obdobnú technológiu môžeme nájsť v známej knižnej sérii Stopárov sprievodca galaxiou. Hlavný hrdina Arthur Dent dostane počas príbehu do ucha maličkú rybičku s názvom Babel fish, schopnú neustáleho prekladu z jedného jazyka do druhého.

Aj keď ide o živý organizmus a nie mechanické zariadenie, podobnosť celého nápadu je nepopierateľná.

Ak viete o ďalších technológiách, ktoré boli pôvodne iba súčasťou science fiction, môžete nám ako aj ostatným čitateľom dať vedieť v komentároch.

Diskusia 27 Príspevkov