30.11.2018 06:50 | Hry a konzoly

Aké je to písať fantasy na Slovensku? Uživiť sa tým už dá

Autogramiáda Juraja Červenáka na nedávnom Comics Salóne v Bratislave.
Autogramiáda Juraja Červenáka na nedávnom Comics Salóne v Bratislave. Zdroj: Maroš Žofčin

V 90. rokoch jeho diela v slovenčine ani nevydali. Dnes u nás predá viac ako v Česku.

Posledné ročníky festivalu Comics Salón dokazujú, že témy ako anime, manga, sci-fi či fantasy už ani na Slovensku nie sú okrajovou záležitosťou skupiniek nadšencov, ale posúvajú sa čoraz viac do mainstreamu.

O tom, ako sa u nás vyvíjal záujem o tieto žánre, avšak najmä sci-fi a fantasy literatúru, sme hovorili s jednými z jej najpredávanejších autorov na Slovensku a v Českej republike, Jurajom Červenákom a Janom Kotoučom.

Pozrite sa, ako to vyzeralo na tohtoročnom Comics Salóne:

15 rokov iba v češtine

Dnes zrejme najpopulárnejší slovenský autor fantastiky Juraj Červenák, ktorý má na konte viac ako 30 kníh a množstvo poviedok, začal s profesionálnym písaním tohto druhu literatúry už v priebehu 90. rokov 20. storočia.

Vydávanie fantasy a sci-fi podľa jeho slov v súčasnosti vyzerá úplne inak, ako keď začínal. „Pätnásť rokov som publikoval iba v češtine,“ hovorí Červenák pre portál Živé.sk. „Prvá slovenská kniha mi vyšla až v roku 2009, keď už som mal za sebou nejakých 15 kníh v češtine,“ dodáva.

Comics Salón je miesto, kde môžu fanúšikovia sci-fi, fantazy, anime a ďalších žánrov stretnúť ľudí svojej krvnej skupiny.
Čítajte aj Festival Comics Salón: Pohľad do duše fanúšika sci-fi a fantasy

Na Slovensku bol totiž až do relatívne nedávneho obdobia taký malý záujem o tieto žánre, že vydavateľstvá radšej prekladali slovenské diela do češtiny, aby ich následne publikovali súčasne na Slovensku aj na väčšom českom trhu.

„V Čechách sa trh pre sci-fi, horory a fantastiku naštartoval hneď po roku 1990, ale u nás ešte aj Tolkien vyšiel až niekedy po roku 2000,“ vraví Červenák. „V podstate u nás v 90. rokoch tento žáner nevychádzal vôbec.“

Niekoľko slovenských vydavateľstiev sa o vydanie nejakej zahraničnej fantastiky pokúsilo, rýchlo sa však ukázalo, že to pre ne nebolo rentabilné. „Zvažovali sme v minulosti s vydavateľom, že urobíme súčasné vydanie v češtine aj v slovenčine, no keď si to zrátal, videl, že by sa mu to neoplatilo,“ spomína slovenský autor.

Pred 1989: Sci-fi áno, fantasy nie

Pokým fantasy sa v češtine začalo objavovať až v 90. rokoch a u nás ešte neskôr, sci-fi bolo populárne už dávno predtým. „Ten žáner mali komunisti radšej, lebo bol futurologický, nebolo to obracanie sa k nejakým pohanským, magickým či dávnovekým veciam, ktoré im asi pripadali spiatočnícke,“ mienil Červenák.


Avšak pokiaľ ide o medzinárodnú tvorbu a obľúbenosť tohto žánru medzi verejnosťou, nebol to v porovnaní s fantasy ani v 90. rokoch veľký rozdiel. „Ak by niekto prišiel na sci-fi con v roku 1994 a dnes, videl by veľký rozdiel v počte návštevníkov i v tom, ako tí ľudia žijú. Vtedy sme boli ľudia, ktorí si sem-tam prečítali sci-fi alebo fantasy knihu, dnes sú to ľudia, ktorí sa tomu veľmi intenzívne venujú.“

Dnes je to presne naopak

Po roku 2000 sa však aj u nás situácia začala meniť. V kinách vyšlo niekoľko úspešných fantasy filmov, na ktoré nadviazali prvé slovenské vydania viacerých slávnych titulov svetovej fantastickej literatúry. Následne sa vydavateľstvá začali obhliadať i po miestnej tvorbe.

„Dnes mám slovenské knižné náklady a predaje výrazne vyššie ako tie české,“ opisuje zvrat Červenák. Dôvodov vidí viacero. Okrem celosvetového vzostupu popularity žánrov sci-fi či fantasy je to podľa neho i lepšia dostupnosť zahraničnej tvorby u nás.

Comics Salón je miesto, kde môžu fanúšikovia sci-fi, fantazy, anime a ďalších žánrov stretnúť ľudí svojej krvnej skupiny. fotogaléria / 2
Comics Salón dnes ukazuje, že žánre ako sci-fi a fantasy dávno nie sú doménou skupinky nerdov. Zdroj: Lucia Benčová, Ringier Axel Springer

Súbežne sa formovala i komunita fanúšikov sci-fi. Seriály ako Star Trek začala vysielať ako prvá až komerčná televízia Markíza. Nasledovalo rozšírenie internetu a dnes sa už k väčšine noviniek môžu fanúšikovia dostať takmer okamžite.

Tieto faktory spolu viedli k tomu, že dnes možno žánre ako sci-fi a fantasy v slovenčine nielen vydávať, ale ich vydávaním sa dá aj uživiť. „Skúsili sme to, najskôr sa to rozbiehalo pomaly, ale dnes už mi napríklad tí Bohatieri (viacdielna historická fantasy, pozn. redakcie) vychádzajú v skoro 5-tisícových nákladoch, čo sa mi kedysi ani nesnívalo,“ vraví autor.

Vladimír Furdík na Comics Salóne prezradil aj malý detail o záverečnej sérii Hry o Tróny.
Čítajte aj Nočného kráľa z Hry o tróny hrá Slovák. Ako sa dostal do Hollywoodu?

Podľa Červenáka to stále nie je veľa oproti viac mainstreamovej produkcii, ako sú napríklad kriminálky Dominika Dána. Dnešný slovenský knižný trh je však taký, že keď sa niečoho predá tisíc kusov, vydavateľ volá, že chce druhý diel, pretože to už je niečo, na čom sa oplatí budovať.

Rovnaký dojem má z dnešnej scény i český autor sci-fi a alternatívnej histórie Jan Kotouč. „Fantastika už nie je to pre tých pár nerdov, ale čoraz viac smeruje do mainstreamu. Tí, čo dnes chodia na marvelovky, si môžu kúpiť tiež Jana Kotouče, Juraja Červenáka či Františka Kotletu, pretože to je niečo, čo ich baví,“ hovorí.

„Dnes je pre autora oveľa jednoduchšie niečo vydať a niečo si zarobiť fantastikou v Českej a Slovenskej republike, ako kedykoľvek predtým,“ dodáva Kotouč.

Fantastika na treťom mieste

Červenák aj Kotouč sa zhodujú, že po detektívkach a takzvaných „ženských žánroch“ by fantasy a sci-fi literatúra mohla byť dnes v predajnosti na treťom mieste.

„Čo sa týka žánrov, veľmi populárne sú trilery a detektívky, ktoré sa o prvé miesto delia s romantickou literatúrou. Potom nie je dlho nič a nasleduje fantastika, ktorá sa ešte delí, pričom viac ľudí si kupuje žánre ako fantasy či napríklad alternatívnu históriu a potom nasleduje sci-fi,“ uvádza Kotouč.

Živé.sk bolo mediálnym partnerom podujatia Comics Salón.

Diskusia 20 Príspevkov