22.11.2018 08:35 | Štát a IT

Z vládneho cloudu pri eZdraví veľa nebude. Aké sú prekážky

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka Zdroj: iStock

Aj keby ministerstvo vnútra poskytlo výpočtový výkon, problém by bol kvôli nutnosti nakúpiť drahé licencie.

Šéf prevádzkovateľa národného systému eZdravie, ktorý sústreďuje elektronické recepty či lekárske správy, Peter Blaškovitš na konci minulého roka avizoval snahu postupne začať využívať zdieľané hardvérové kapacity štátu – vládny cloud.

Zatiaľ ale z plánu veľa nebude, potvrdil v októbrovom rozhovore pre Živé.sk. Problémy hlásia navyše aj iné inštitúcie.

Kým teda v súkromnom sektore spoliehanie sa na komerčné serverové služby rastie, na Slovensku sú s využitím centrálneho štátneho riešenia ťažkosti. Zmena ale predsa len nastane – vďaka využitiu súkromných serverov. Súčasne si úrad podpredsedu vlády veľa sľubuje od nového eurofondového projektu na rozšírenie služieb vládneho cloudu.

Nemajú, čo potrebujú

Národné centrum zdravotníckych informácií sa vzdalo plánu na migráciu do štátneho cloudu postupne. „Robila sa veľká analýza a venovalo sa tomu dosť času. Po skutočne detailnom zvážení toho, čo dnes vládny cloud ponúka, sme dospeli k záveru, že v zásade asi celý systém nebude možné premigrovať,“ povedal Blaškovitš.

Ilustračná snímka fotogaléria / 3
Národné centrum zdravotníckych informácií sa vzdalo plánu na migráciu do štátneho cloudu postupne (Ilustračná snímka). Zdroj: Pixabay

Prečo v dnešnom stave do neho nie sú schopní prejsť? „Je to kvôli architektúre, veľmi problematickej administrácii z našej strany, možno aj kvôli bezpečnosti, lebo niektoré zdroje sú zdieľané,“ vysvetlil.

Konkrétne identifikovali aplikačné komponenty, ktoré vôbec nie je možné funkčne presunúť, doplnil hovorca Boris Chmel.

Blaškovitš spresnil ešte toľko, že eZdravie zároveň používa vlastné ochranné riešenia, ktoré vo vládnom cloude chýbajú. Podľa Chmela neumožňujú spustenie samotnej migrácie.

Drahé licencie

Riaditeľ tiež vraví, že aj menej náročné systémy mimo eZdravia majú problém presunúť do vládneho cloudu. Jeden sa týka práce so štatistickými dátami.

„Možno mi dodajú hardvérové prvky a výpočtovú kapacitu, ale narazili sme na iný problém,“ pokračuje Blaškovitš. Chýbajú mu licencie na produkty Oracle či VMware a ich nákup by si vyžiadal veľa peňazí. Nie je mu preto jasné, ako ísť ďalej.

„Vládny cloud využíva pre procesorovú architektúru Intel virtualizáciu VMware. Vzhľadom na to je migrácia databázy Oracle problematická,“ spresnil Chmel.

Napriek všetkému už má mať NCZI vo vládnom cloude viaceré systémy, ako napríklad registratúru, doplnil hovorca Chmel.

Problémy majú aj iní

Šéf centra si navyše myslí, že pokiaľ by chceli prejsť do vládneho cloudu aj iné inštitúcie, budú mať rovnaké problémy.

Jeho slová potvrdzujú aj štátni analytici, ktorí sledujú plnenie odporúčaní pre zvyšovanie hodnoty za peniaze v informatizácii či zdravotníctve. Sumarizujú hneď niekoľko príčin pomalej migrácie informačných systémov a jej odkladania do budúcnosti:

  • nedostatočné služby cloudu z pohľadu rezortov
  • povinná päťročná udržateľnosť projektov, ktoré financovala Európska únia cez Operačný program Informatizácia spoločnosti, Národné centrum zdravotníckych informácií ale pre Živé.sk uvedený problém pri eZdraví vylúčilo
  • nedostatočná úroveň bezpečnosti (chýba certifikát ISO 27000) a technologická náročnosť migrácie, píšu s odvolaním sa na úrad vicepremiéra, ktorý má na migračných plánoch spolupracovať

Do vládneho cloudu sa z iných úradov neženie ani kataster. Jeho zástupcovia Živé.sk v októbri povedali, že by ho použili zatiaľ akurát na zálohy, lebo potrebujú rýchle cache servery, ktoré poskytujú služby okamžite, a uprednostňujú priamy prístup k svojim dátam.

Rovnako dnes už bývalý šéf Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) Lukáš Sojka hovoril, že prevádzku do neho migrovať nechce, keďže je príliš veľká. Naopak, vedel si ho predstaviť pri novom projekte Centrálneho systému štátnej služby.

Pri vypracovávaní plánov presunu informačných systémov do vládneho cloudu tak došlo v prvom polroku 2018 len k minimálnemu pokroku: „Zaslalo ich stále len sedem rezortov a ich podriadených organizácií,“ sumarizujú autori správy o plnené úloh v oblasti štátneho IT.

Znefunkčnená skupina

Čo navrhuje Blaškovitš? „Bolo by dobré sa porozprávať, možno vytvoriť nejakú skupinu, sadnúť si aj s ministerstvom vnútra a riešiť problémy jednotlivých zainteresovaných,“ vyhlásil.

Štát už objednal vzorovú dokumentáciu, ktorá „je nevyhnutná pre možné vykonanie auditu vybraných služieb vládneho cloudu“ – za 58 920 eur s DPH.

Tému vládneho cloudu mala na starosti aj pracovná skupina zložená zo zástupcov štátu či odborných združení. Dlhodobo je ale nefunkčná, zistilo Živé.sk – a jej exvedúci už na úrade vicepremiéra ani nepracuje.

Ilustračná snímka fotogaléria / 3
Štát už objednal vzorovú dokumentáciu (Ilustračná snímka). Zdroj: Pixabay

„Každý je nahraditeľný. (...) Cloudová kancelária sa definuje, buduje, takže si myslím, že budeme schopní sa vrátiť späť k tomu, čo bolo vo zvyku, ak otázka smeruje k tomu, s kým sa baviť,“ reagoval biznisový konzultant Rastislav Bajtoš minulý týždeň na konferencii ITAPA s tým, že komunikáciu dnes môže zabezpečiť vedúci sekcie IT alebo vedúca odboru architektúry.

Riešením má byť hybrid

Prekážky by podľa úradu podpredsedu vlády mohlo odstrániť vytvorenie hybridného cloudu. Živé.sk zistilo, že hybridný cloud nebude nič iné, ako využitie súkromných služieb – napríklad Microsoft, Google, Amazon, Oracle, IBM, no i lokálnych cloudových poskytovateľov.

Potvrdil to aj priamo nový šéf sekcie IT verejnej správy Jaroslav Kmeť z uvedenej inštitúcie. Aj tak to ale na migráciu systémov nepostačí: „Zatiaľ to zvažujeme len na vývojárske účely, takže dáta tam nepôjdu,“ povedal.

Spresnil, že keby dnes mal nejaký úrad robiť vývoj a testovanie nového systému, nakupoval by licencie. „A nechceme dopustiť, aby sa nakupovali licencie navyše, ani hardvér. Musí sa použiť modernejšia a efektívnejšia metóda,“ vysvetlil Kmeť.

Úrad vicepremiéra už podpísal zmluvu v podobnej hodnote 59 400 eur vrátane DPH s firmou, ktorá napíše metodiku pre stanovenie kvality a dôveryhodnosti cloudových služieb v hybridnom cloude.

Spomínaná metodika pre certifikáciu služieb tretích strán má byť hotová do konca roka, dodal riaditeľ a spresnil, že budú preferovať datacentrá v Európskej únii.

Úplné riešenie do roka a pol

Okrem toho Blaškovitš poukázal na jeden meškajúci projekt – už dnes mala podľa jeho informácií fungovať v štátnom cloude služba „platform as a service“ (PaaS).

Úrad podpredsedu vlády len na jar vyhlásil výzvu na predkladanie žiadostí o eurofondy na projekt PaaS. Termín vypršal iba začiatkom septembra. Náklady sa odhadujú na úrovni skoro 19 miliónov eur.

Kmeť sľubuje, že služby budú bežať „za rok a pol alebo najskôr rok“. Verejné obstarávanie ešte nezačalo.

„Podporujem myšlienku multidodávateľského cloudu. Napríklad keď fungujem na technológii od IBM, čo najrýchlejšie premigrujem, keď v ňom nájdem IBM,“ opísal riaditeľ sekcie IT verejnej správy Kmeť.

Nesúlad s plánmi

Ako sa využíva vládny cloud dnes? Ku koncu júna sa plán pre rok 2018 plnil – zaťaženie bolo na úrovni 63 %.

Problémom ale je, čo v ňom je – pôvodne zamýšľané ciele sa neplnia. Konkrétne z uvedeného vyťaženia bolo 5 % určených pre skúšobné systémy a 8 % zase zálohy Dátového centra miest a obcí.

V predchádzajúcej správe odpočtári popísali aj dôvody, prečo tomu tak je: „Kvôli chýbajúcej funkcionalite sa nevyužíva primárne na migráciu existujúcich systémov, ale na budovanie nových systémov už priamo v cloude a na zálohy existujúcich systémov, prevádzkovaných mimo.“

A čo vraví na (ne)využívanie vládneho cloudu Kmeť? „Aj úrad mohol byť aktívnejší, aby motivoval a vysvetlil výhody vládneho cloudu. Často mnohé nevedia a je to chiméra, o ktorej nemajú podrobnosti. Vyhlásili sme výzvu pre migráciu do vládneho cloudu. Prihlásili sa tri subjekty. Musíme viac komunikovať navonok a pripravili si migračné plány.“

Diskusia 10 Príspevkov