12.10.2018 08:00 | Veda

Ďalší objav podporuje možnú veľkú planétu za Neptúnom

Umelecká predstava planéty X, ktorá môže gravitačne ovplyvňovať obežné dráhy menších telies extrémne vzdialených od Slnka, akým je aj 2015 TG387.
Umelecká predstava planéty X, ktorá môže gravitačne ovplyvňovať obežné dráhy menších telies extrémne vzdialených od Slnka, akým je aj 2015 TG387. Zdroj: Roberto Molar Candalosa and Scott Sheppard, courtesy of Carnegie Instituion of Science

Najvzdialenejší známy člen rodiny Slnka.

Ďaleko za Plutom sa podarilo objaviť nové pomerne malé, prevažne ľadové teleso. Slnko obieha po veľmi výstrednej obežnej dráhe. Jej parametre podporujú záver, že je tam prítomná ešte vzdialenejšia hypotetická planéta z kategórie super-Zemí, nazývaná Planéta X.

Teleso dostalo označenie 2015 TG387 s prezývkou Goblin (škriatok). Aktuálne je 80 AU čiže astronomických jednotiek od Slnka. (1AU = vzdialenosť Zem-Slnko, približne 150 miliónov kilometrov.) Pluto je teraz 34 AU od Slnka. 2015 TG387 je tak dvaapolkrát ďalej.

Vzdialenostný rekordman

Teleso 2015 TG387 má výrazne výstrednú (eliptickú) obežnú dráha. Najbližšie k Slnku, do takzvaného perihélia, sa priblíži na 65 AU. To ale ešte nie je rekord, lebo v tomto ohľade je až tretie. Telesá 2012 VP113 a Sedna majú perihélia vzdialené 80 a 76 AU od Slnka.

No 2015 TG387 predsa len drží rekord. A to vo vzdialenosti afélia, opaku perihélia. Čiže bodu, v ktorom sa teleso na svojej obežnej dráhe nachádza najďalej od Slnka. Lebo afélium 2015 TG387 leží až 2300 AU od našej hviezdy. Slnko obehne raz za 40-tisíc rokov.

„Gravitačná sonda“

Teleso 2015 TG387 patrí k niekoľkým známym, ktoré sa nikdy nepriblížia k obrím plynným planétam slnečnej sústavy, Jupiteru, Saturnu, Uránu a Neptúnu. Presnejšie: nikdy nie natoľko, aby medzi nimi vzniklo významnejšie dlhodobé gravitačné vzájomné pôsobenie.

„Telesá vnútorného Oortovho oblaku to izoluje od väčšiny hmotnosti slnečnej sústavy. Slúžia nám tak ako gravitačné sondy diania na jej okraji,“ povedal jeden z trojice objaviteľov 2015 TG387 Scott Sheppard z Carnegiovej inštitúcie pre vedu vo Washingtone (USA).

Nuž a parametre dráh spomenutých a ďalších telies na hraniciach slnečnej sústavy poukazujú na prítomnosť dosiaľ neznámej planéty s viacnásobkom hmotnosti Zeme. Vedci ju nazývajú Planéta X alebo Planéta 9. Slnko by mala obiehať vo vzdialenosti niekoľkých stoviek AU.

Obežné dráhy trpasličej planéty 2015 TG387 a príbuzných telies z vnútornej časti Oortovho oblaku prevažne ľadových telies za dráhou Neptúna. Prezývka Goblin (škriatok), pochádza z písmen TG (The Goblin) a z času objavu okolo Halloweenu. fotogaléria / 3
Obežné dráhy trpasličej planéty 2015 TG387 a príbuzných telies z vnútornej časti Oortovho oblaku prevažne ľadových telies za dráhou Neptúna. Prezývka Goblin (škriatok), pochádza z písmen TG (The Goblin) a z času objavu okolo Halloweenu. Zdroj: Roberto Molar Candalosa and Scott Sheppard, courtesy of Carnegie Institution for Science

Na stope?

„Tieto vzdialené telesá sú ako chlebové omrvinky, vedúce nás k Planéte X. Čím viac ich objavíme, tým lepšie pochopíme celú vonkajšiu slnečnú sústavu a najmä možnú planétu, o ktorej si myslíme, že utvára podobu ich obežných dráh. Jej objav by úplne predefinoval naše doterajšie poznatky o vývoji slnečnej sústavy,“ doplnil Scott Sheppard.

S kolegami mu zabralo tri roky, kým získali dostatok pozorovaní, aby mohli dobre určiť parametre dráhy 2015 TG387. Objavili ho v októbri 2015 japonským ďalekohľadom Subaru na havajskom observatóriu Mauna Kea. A ďalej sledovali ešte v roku 2015 a v rokoch 2016, 2017 a 2018 ďalekohľadmi Magellan v Čile a Discovery Channel v Arizone.

Sonda New Horizons zachytila na Plutu aj „srdiečkovú“ planinu.
Čítajte aj Pluto má šancu na návrat do učebníc. Sú pre to vážne argumenty

Malá trpasličia planéta

Teleso 2015 TG387 je rozmermi podľa všetkého na spodnom okraji rozpätia pre trpasličie planéty, medzi ktoré bolo pred časom zaradené aj Pluto (hoci sa o tom stále diskutuje, ako ukázal aj náš nedávny článok). Má priemer iba na úrovni okolo 300 kilometrov.

Bod jeho perihélia sa však na oblohe nachádza blízko perihélií 2012 VP113, Sedny a väčšiny ostatných známych extrémne vzdialených telies za obežnou dráhou Neptúna. To poukazuje na možnosť, že gravitácia oveľa hmotnejšieho telesa ich „tlačí“ do podobných obežných dráh.

Porovnanie telesa 2015 TG387 vzdialeného 65 AU od Slnka so známymi planétami slnečnej sústavy. Zem je pri 1 AU, Saturn pri 10 AU. fotogaléria / 3
Porovnanie telesa 2015 TG387 vzdialeného 65 AU od Slnka so známymi planétami slnečnej sústavy. Zem je pri 1 AU, Saturn pri 10 AU. Zdroj: Roberto Molar Candalosa and Scott Sheppard, courtesy of Carnegie Institution for Science

„Hodinový stroj“ planét v počítači

Niektorí členovia tímu simulovali na počítači viaceré scenáre, ako by hypotetická Planéta X mohla pri rôznych obežných dráhach vplývať na dráhu 2015 TG387. Vychádzali z možných parametrov, ktoré pre Planétu X odvodili v roku 2016 jej teoretickí „objavitelia“ Konstantin Batygin a Michael Brown z Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene.

Vyšlo im, že obežná dráha 2015 TG387 zrejme bola stabilná počas väčšiny veku slnečnej sústavy. A aj to, že ju na nej „pásla“, čiže udržiavala svojim silnými gravitačnými účinkami, Planéta X. Bezpečne ďaleko od obrích planét, ale aj od seba samej. (Ani Pluto sa nepribližuje k Neptúnu, hoci sa ich obežné dráhy križujú.) Také gravitačné „pastierstvo“ dobre vysvetľuje, prečo majú malé vzdialené telesá tohto typu natoľko podobné obežné dráhy.

Správy o objave a analýze 2015 TG387 vydali Carnegieova inštitúcia pre veduHavajská univerzita v Manoa. Štúdia vyjde vo vedeckom časopise The Astronomical Journal.

Diskusia 0 Príspevkov