26.9.2018 07:00 | Veda

Prečo práve on? Prvý Čechoslovák vo vesmíre oslavuje 70. narodeniny

Vladimír Remek na archívnej fotografii v Košiciach – 28. júna 1978
Vladimír Remek na archívnej fotografii v Košiciach – 28. júna 1978 Zdroj: TASR/A. Haščák

Vladimir Remek tento rok oslavuje vo veľkom dvakrát. Najprv v marci uplynulo 40 rokov od jeho prvej aj poslednej misie vo vesmíre a teraz v septembri sa dožil sedemdesiatky.

Remka oslavujeme patriotisticky ako prvého Čechoslováka vo vesmíre. Vedeli ste však, že popri amerických astronautoch a sovietskych kozmonautoch bol iba de facto treťou národnosť, ktorá sa vybrala ku hviezdam? (sedí to iba v prípade, že v rebríčku považujeme sovietskeho kozmonauta Pavla Popoviča z Sovieta, nie Ukrajinca, pozn. autora)

Keby sme to vzali zoširoka, v podstate bol aj prvým Európanom, resp. obyvateľom dnešnej Európskej únie v kozme.

Rodák z Českých Budejovíc mal nebo predurčené. Jeho otec bol vojenský pilot, takže po vzor nemusel chodiť ďaleko. V škole sa zaujímal najmä o prírodné vedy a vždy mal vraj veľmi blízko k technike. Leteckému remeslu sa napokon vyučil v polovici 60. rokov v Košiciach.

Keď končil štúdium, o pár rokov neskôr, Československo už okupovali sovietske vojská. Remek zostal v armáde a stal sa pilotom vojenského letectva. Začiatkom 70. rokov sa dostal medzi skupinu letcov, ktorí sa dostali na Gagarinovu vojenskú akadémiu do Moskve. Strávil tam štyri roky. 

Excelentný študent sa po štátniciach dostal na zoznam vyvolených, teda rebríček 80 najlepších pilotov, ktorých testovali na to, aby mohli ísť do vesmíru. Dostal sa do úzkeho výberu štyroch. 

Vladimír Remek medzi bratislavskými pioniermi na archívnej fotografii – 29. októbra 1980 fotogaléria / 4
Vladimír Remek medzi bratislavskými pioniermi na archívnej fotografii – 29. októbra 1980 Zdroj: TASR/P. Šimončík
Astronaut In Space
Čítajte aj Lety na Mars či Mesiac budú ťažšie. Astronauti by mali veľký problém

Pôvod a rodinkárstvo?

Dodnes sa špekuluje, prečo reprezentoval Československo v kozme práve Remek. Pôvod a reputácia jeho rodiny v tom zrejme zohrala nemalú úlohu. Rodičia žili vo „federálnom manželstve“ – otec bol Slovák, matka Češka.

Otec bol navyše v 70. rokoch vysokopostavený dôstojník Československého letectva aj námestníkom (zástupcom) ministra obrany (v tom čase sa to nazývalo ministerstvo národnej obrany, šéfom rezortu bol Slovák Martin Dzúr, pozn. autora)

Nebyť Remka, je dosť možné, že by sme tento rok oslavovali meno Oldřich Pelčák. Kolega a pilot bol jeho náhradníkom. Remek letel do kozmu so sovietskym kozmonautom Alexejom Gubarevom, ktorý mal tiež svojho náhradníka.

Bez ohľadu na to, či by náhradníci leteli alebo nie, tiež sa označujú za kozmonautov: absolvovali výcvik a v prípade potreby boli druhou voľbou šéfov misie.

Dobová tlač oslavuje národné úspechy. fotogaléria / 4
Dobová tlač oslavuje národné úspechy. Zdroj: Živé.sk/Filip Hanker

Symbolika s posunom

Do kozmu sa malo letieť 25. februára 1978. Aj to bolo výročie: 30 rokov od komunistického štátneho prevratu. Počasie vyhovovalo, ale technika neposlúchala. Štart preto odložili na 2. marca. Letelo sa tradične z kazašského Bajkonuru raketou Sojuz s číslom misie 28. Remek mal vtedy iba 29 rokov.

Raketa odštartovala popoludní, zemskú orbitu dosiahla za necelých 10 minút. Tam ju už čakal orbitálny komplet Saľut s dvomi sovietskymi kozmonautmi na palube. Bol to predchodca MIRu, resp. sovietska verzia ISS. 

Remek a zvyšok posádky sa vedeli prihovárať cez televízny prenos so Zemou, československý kozmonaut prehovoril ku krajanom dva dni po príchode. Absolvovali aj vesmírnu tlačovú besedu s materskou planétou. Remek strávil s kolegami na palube necelých 8 dní. Napokon opäť pristáli v Kazachstane. Do vlasti sa vrátil až koncom apríla.

Po revolúcii sa angažoval v politike. Najprv bol poslancom Európskeho parlamentu a ešte donedávna pôsobil ako český veľvyslanec v Rusku. Do dôchodku sa vybral v januári 2018.

Diskusia 7 Príspevkov