30.7.2018 13:00 | Veda

Kde hľadať život na mesiaci Titan? Poznáme najlepších kandidátov

Mesiac Titan, ktorý krúži okolo planéty Saturn sa od iných mesiacov v slnečnej sústavy líši v mnohých ohľadoch.
Mesiac Titan, ktorý krúži okolo planéty Saturn sa od iných mesiacov v slnečnej sústavy líši v mnohých ohľadoch. Zdroj: NASA

Zistenia pravdepodobne pomôžu pri plánovaní budúcich vesmírnych misií.

Medzinárodný tím výskumníkov naznačuje, že krátery predstavujú najpravdepodobnejšie miesta na mesiaci Titan, kde môžu pokračovať chemické reakcie dôležité pre vznik života.

Poskytujú vhodné podmienky pre existenciu vody v kvapalnom skupenstve. Vedci vychádzali z údajov, ktoré získali vesmírne sondy Cassini a Huygens.

Štúdiu publikoval časopis Astrobiology.

Výnimočný vesmírny objekt

Titan predstavuje najväčší mesiac planéty Saturn a druhý najväčší mesiac slnečnej sústavy. Navyše ide o jedinú známu prirodzenú družicu s hustou atmosférou. Skladá sa najmä z dusíka a metánu. Titán vyniká najmä tým, že v jeho atmosfére – aj na ľadovom povrchu – sa nachádza množstvo organických molekúl bohatých na uhlík.

Napriek všetkým týmto významným prekurzorom života, žiadna sonda skúmajúca mesiac na ňom neobjavila jediný náznak po živom organizme.

Astronómovia sa domnievajú, že ide o dôsledok nízkej teploty, ktorá sa pohybuje okolo mínus 180 °C. Dané podmienky znemožňujú existenciu vody v kvapalnom skupenstve, ktorá je nevyhnutná pre biochemické reakcie.

Medzinárodný tím vedcov v najnovšej štúdii ale skúmal, či na Titáne sa predsa len nemôžu nachádzať miesta vhodné pre vznik zárodkov života.

Dôležitá je tekutá voda

Výskumníci vychádzali z údajov získaných kozmickými sondami Cassini a Huygens, pričom sonda Huygens ako jediná pristála na povrchu mesiaca.

Radarové merania sondy Cassini odhalili prítomnosť jazier plných tekutého metánu, vysoké hory, údolia a prekvapujúco málo kráterov. Práve nízky počet kráterov naznačuje, že Titan je geologický aktívny. Ide o ďalší faktor podporujúci vznik života.

Hoci metánové jazera na prvý pohľad vyzerajú ako ideálne miesta na hľadanie živých foriem, vedci v novej štúdii naznačili, že oveľa vhodnejšie sú krátery a kryovulkány. Geologické procesy prebiehajúce v týchto útvaroch totiž spôsobujú topenie ľadovej kôry na kvapalnú vodu.

Kryovulkanizmus je zvláštny druh sopečnej činnosti, ktorý na Zemi neexistuje. Narozdiel od vulkanizmu, keď dochádza k výstupom taveniny s teplotou stoviek stupňov Celzia, kryovulkanické sopky vyvrhujú studenú hmotu.

Napriek nízkym teplotám pri kryovulkanizme je potrebné, aby vnútri vesmírneho telesa vznikalo dostatok tepla na roztopenie, prípadne natavenie ľadovej kôry. Preto pod takýmito sopkami pravdepodobne na Titane existujú oblasti, kde sa nachádza voda v kvapalnom skupenstve.

 „Pri zmiešaní tholínov s tekutou vodou rýchlo vznikajú aminokyseliny. Čiže akékoľvek miesto, kde sa nachádza voda v kvapalnom skupenstve, či už na povrchu alebo tesne pod povrchom Titanu, môže produkovať biomolekuly – prekurzory života,“ vysvetľuje vedec z NASA Morgan Cable.  

Tholíny predstavujú skupinu organických zlúčenín, ktoré vznikajú reakciou jednoduchých zmesí plynov a organických látok s kozmickým žiarením.

Najvhodnejší kandidáti

A hoci kryovulkány umožňujú existenciu vody v kvapalnom skupenstve, podľa výskumníkov pre vznik zložitých biomolekúl sú oveľa vhodnejšie krátery.

Hlavná autorka štúdie Catherine Neishová predstavila tri hlavné dôvody. Prvým je zistenie, že na povrchu Titanu sa skutočne nachádzajú krátery, hoci v neporovnateľne menšom počte ako na našom Mesiaci.

Na druhej strane, údaje získané sondami Cassini a Huygens kryovulkanizmus nepotvrdzujú so stopercentnou istotou. „Sotra Facula je možno najlepší a jediný príklad, ktorý máme. Čiže pokiaľ kryovulkány na Titane vôbec existujú, sú oveľa zriedkavejšie (ako krátery).“

Ako ďalší dôvod vedkyňa udala teóriu, podľa ktorej geologické procesy v kráteroch dokážu roztopiť viacej ľadu ako kryovulkány. Dôsledkom toho „trvá dlhšie pokiaľ všetka voda opätovne zamrzne.“ Možno aj viac ako tisíc rokov.

Kryovulkán Sotra Facula. Rekonštrukcia vychádza z meraní sondy Cassini. fotogaléria / 2
Kryovulkán Sotra Facula. Rekonštrukcia vychádza z meraní sondy Cassini. Zdroj: NASA/JPL

„Impaktné krátery pravdepodobne produkujú teplejšiu ako kryovulkány,“ predstavila Neishová posledný bod. Vyššia teplota znamená rýchlejšie chemické reakcie, čo zvyšuje možnosť tvorby molekúl dôležitých pre život.

Vedci v štúdii navrhli trojicu kráterov Sinp, Selk a Menrva ako najpravdepodobnejšie miesta na Titane, kde sa môže nachádzať voda v tekutom skupenstve a možno aj zložité organické molekuly.

Ide o vhodných kandidátov pre budúce misie. Ďalšiemu pristátiu na mesiaci bude ešte predchádzať množstvo podrobných meraní. „Dokonca aj s takýmito výsledkami stále nevieme kde začať pátranie po živote,“ povedal David Grinspoon z Ústavu planetárnej vedy.

„Ja by som ich zatiaľ nepoužil pri riadení ďalšieho prieskumu Titanu. Zdá sa mi to predčasné.“

Diskusia 0 Príspevkov