17.7.2018 09:30 | Veda

Mozog môže byť efektívnejší. Stačí trénovať jednu vlastnosť

Improvizácia sa neobmedzuje len na hudbu. Predstavuje schopnosť užitočnú pre každodenný život.
Improvizácia sa neobmedzuje len na hudbu. Predstavuje schopnosť užitočnú pre každodenný život. Zdroj: Pixabay

Výskum prináša nové poznatky o ľudskom mozgu.

Výskumníci z Kolumbijskej univerzity študovali mozgy hudobných odborníkov, ktorí museli čo najrýchlejšie navrhnúť náhrady za nevhodné akordy. Zistili, že skúsení improvizátori svojimi schopnosťami prekonali aj školených hudobníkov. Nové zistenia tak naznačujú, že dôležitejšie ako dĺžka praxe je spôsob, akým človek cvičí danú zručnosť.  

Štúdiu publikoval vedecký časopis Psychology of Music.

Hudobná improvizácia

Vedci z Kolumbijskej univerzity pomocou elektroencefalogramu (EEG) skúmali, akým spôsobom funguje ľudský mozog v situácii, keď je človek nútený improvizovať. V štúdii sa zamerali na improvizáciu v hudbe.

Požiadali 40 hudobníkov, aby si vypočuli ukážku obsahujúcu akordovú substitúciu. Ide o techniku, kedy sa akord nahradí iným, ktorý funguje podobne ako originál.

V experimentálnej ukážke sa akordová substitúcia nachádzala dvakrát, pričom vždy na inom mieste ukážky. Náhradné akordy sa ale k zvyšným nehodili. V prvom prípade alternatívny akord patril do rovnakej funkčnej triedy ako zvyšné, no bol napríklad len obrátený. Druhýkrát akord prislúchal úplne inej skupine.  

Rozdiel medzi nacvičeným a improvizovaným 

Štúdia ukázala, že improvizátori dokázali nahradené akordy identifikovať rýchlejšie ako obyčajní vyškolení hudobníci, ktorí neboli nezvyknutí improvizovať. 

Výrazne kratšie im trvalo kým vymysleli, aké akordy je vhodnejšie použiť ako náhradu. Navyše, ich alternatívne riešenie bolo oveľa presnejšie ako návrhy obyčajných hudobníkov. Najlepšie si pritom viedli improvizátori s najdlhšou praxou.  

„Ukazuje sa, že schopnosť hudobníkov rozoznať rôzne druhy akordovej substitúcie, nemá nič spoločné s tým, ako dlho cvičia, ale akým spôsobom cvičia,“ povedal spoluautor štúdie Paul Sajda, „improvizačná prax pravdepodobne posilňuje schopnosť mozgu predstavovať si rôzne typy hudobných štruktúr.“

Záznamy z EEG navyše odhalili, že keď improvizátori rozpoznali nevhodný akord, v ich mozgoch sa aktivovali odlišné nervové dráhy, ako keď ukážku skúmali vyškolení hudobníci.

 „Tento výskum dokazuje, že prax improvizácie môžeme vedecky pozorovať, vďaka čomu získavame nové vedomosti o mozgu,“ povedal profesor z Kolumbijskej univerzity George Lewis, ktorý sa do štúdie nezapojil. 

„Dané zistenia sú dôležité, no budú užitočné aj pre iné práce v kognitívnej psychológii, neurovede aj mimo nich,“ dodáva vedec.

Video: Ako vyzeral test?

(autor: Andrew Goldman)

Diskusia 19 Príspevkov