13.7.2018 09:50 | Veda

Ako dôchodkuje raketoplán? Boli sme sa pozrieť v Los Angeles

Prelety raketoplánu nad Kaliforniou.
Prelety raketoplánu nad Kaliforniou. Zdroj: NASA

Los Angeles ponúka okrem Hollywoodu, skvelých výhľadov a lokalít z GTA V aj množstvo iných zaujímavosti. Vedeli ste, že v LA nájdete aj raketoplán NASA?

V médiách sa častejšie stretávame s raketami ako Falcon Heavy či Sojuz. Svet ale ešte nedávno obdivoval iné veľkolepé stroje, ktoré „vládli“ oblohe nad nami. Stála za nimi americká vesmírna agentúra NASA.

Bolo ich päť a do vesmíru začali lietať od 12. apríla 1981. Ukrývali sa pod skratkou STS – The Space Transportation System, zjednodušene Space Shuttle. Mnohí už zrejme teraz tušíte, že píšeme o slávnej flotile raketoplánov Columbia, Challenger, Discovery, Atlantis a Endeavour.

Vzlet raketoplánu Atlantis (STS-27). fotogaléria / 25
Vzlet raketoplánu Atlantis (STS-27). Zdroj: NASA
Niet pochýb o tom, že na svoju dobu išlo z pohľadu technológií o veľmi výnimočné stroje. Raketoplán sa skladá z približne 2,5 milióna pohyblivých súčiastok, takže patrí medzi jeden z najkomplexnejších mechanizmov, aké kedy ľudstvo postavilo. Ich zásadnou výhodou bolo, že sa z vesmíru dokázali vrátiť späť na Zem a nezhoreli v atmosfére.

NASA ich teda mohla používať viackrát. Počas ich 30-ročnej histórie absolvovali celkovo 135 misií do vesmíru. Podieľali sa napríklad na stavbe a oprave satelitov či na vybudovaní vesmírnej stanice ISS.

Rovnaký princíp „recyklácie“, keď sa časti stroja dokážu vrátiť späť na Zem a znovu použiť, využíva v súčasnosti aj spoločnosť SpaceX. Princíp aplikuje na nosné rakety, ktoré by mohla používať viackrát a výrazne by tým šetrila náklady na samotné lety do vesmíru. 

Návšteva vás nemusí stáť ani cent

Ak niekedy navštívite Los Angeles, určite si nenechajte ujsť návštevu vedeckého centra California Science Center. Je to neďaleko samotného centra mesta a práve tam nájdete vystavený Endeavour, jeden z raketoplánov z flotily NASA, na ktorý sme sa boli pozrieť aj my.

Vedecké centrum je pre návštevníkov otvorené 7 dní v týždni 362 dní v roku. Zaujímavosťou je, že vstup do tohto múzea, kde sú vystavené stále exponáty vrátane raketoplánu Endeavour, je úplne zadarmo a len na dobrovoľnej báze.

Spoplatnené sú len špeciálne výstavy, ako napríklad The Bodies, ktorú sme mohli vidieť aj na Slovensku. Súčasťou centra je tiež samostatná kinosála IMAX, v ktorej sa premietajú špeciálne dokumentárne filmy napríklad o Hubblovom ďalekohľade či o vzniku hurikánov. 

Skôr ako sa dostanete k samotnému raketoplánu, môžete si pozrieť aj ďalšie zaujímavosti, ktoré v centre nájdete. My sme v rámci stálej exhibície navštívili napríklad simulátor zemetrasenia. Celý zážitok spočíval v tom, že sme sa v špeciálnej miestnosti so simulátorom postavili na kovovú rampu.

Po chvíľke sa bez varovania spustili simulované otrasy so zvukovými efektmi a mohli sme tak na vlastnej koži zažiť moment prekvapenia aj to, aké to je, keď sa pod vami chveje zem. Po tomto zážitku konštatujeme, že sme v podstate vďační za to, v ktorej časti sveta žijeme.

Samotné centrum je ale navrhnuté podobne, ako známy obchodný dom s nábytkom. Motivuje vás prejsť čo najviac jeho častí, až pokiaľ sa dostanete k veľkému finále, ktorým je práve raketoplán.

Čo vás čaká na ceste za raketoplánom?

Veliteľský modul pôvodné navrhnutý na misiu Apollo 18 na Mesiac. Po ukončení financovania projektu Apollo však bolo jeho využitie zmenené a na Mesiac sa už nedostal. Namiesto toho bol využitý v programe Apollo Soyuz Test Project. 

Modul Apollo 1. fotogaléria / 25
Modul Apollo 1. Zdroj: Živé.sk
Modul Apollo 1. fotogaléria / 25
Modul Apollo 1. Zdroj: Živé.sk

Sonda Viking Lander

Prototyp jednej z dvojice sond Viking Lander v skutočnej veľkosti. Viking 1 a Viking 2 boli prvé sondy, ktoré pristáli na Marse v roku 1976. Ich misiou bolo vyhotoviť fotky z povrchu planéty, analyzovať pôdu, skúmať atmosféru a hľadať stopy po mikroskopickom živote.

Viking 1 fotogaléria / 25
Viking 1 Zdroj: Živé.sk
Viking 2 fotogaléria / 25
Viking 2 Zdroj: Živé.sk
Tepelný štít

Vyrobený zo sklolaminátu a živice bol použitý na lete Gemini 11 pri návrate späť na Zem. Pri vstupe do atmosféry sa povrch zohreje až na 1 900 stupňov Celzia. Zaujímavosťou je viditeľné obhorenie štítu, ktoré nevychádza priamo zo stredu. Je to spôsobené tým, že modul letí pri návrate do atmosféry pod uhlom a správa sa ako krídlo, vďaka čomu môžu astronauti podľa potreby upraviť jeho smer.

Tepelný štít z letu Gemini 11. fotogaléria / 25
Tepelný štít z letu Gemini 11. Zdroj: Živé.sk
Tepelný štít z letu Gemini 11. fotogaléria / 25
Tepelný štít z letu Gemini 11. Zdroj: Živé.sk
Kameň z Mesiaca 

Táto vzorka kameňa z Mesiaca pochádza z misie Apollo 11, konkrétne z oblasti The Sea of Tranquility, kde pristáli astronauti Buzz Aldrin a Neil Armstrong vo svojom lunárnom module Eagle. 

Kameň z Mesiaca. fotogaléria / 25
Kameň z Mesiaca. Zdroj: Živé.sk

Made in California

Raketoplán Endeavour, interne označovaný ako Orbiter Vehicle-105 (OV-105), bol vyradený z prevádzky ako druhý v poradí. Jeho montáž sa začala 28. septembra 1987 a dokončená bola v apríli 1991 v továrni Palmdale v Kalifornii. Stal sa náhradou za Challenger, ktorý bol v roku 1986 zničený pri štarte.

Zaujímavosťou je, že jeho názov vznikol zo súťaže základných a stredných škôl po celých Spojených štátoch. Vychádza z názvu lode, v ktorej sa v 18. storočí plavil známy britský kapitán a astronóm James Cook.

Endeavour v číslach

  • Precestovaná vzdialenosť: 197 761 262 kilometrov
  • Celkový čas vo vesmíre: 299 dní
  • Počet letov: 25
  • Spojenie s Mir: 1
  • Počet návštev ISS: 12 

Endeavour vo vesmíre vykonal napríklad prvú opravu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a stretol sa so sovietskou vesmírnou stanicou Mir či ISS. Svoju poslednú 25. misiu STS-134 absolvoval od 16. 5. 2011 do 1. 6. 2011.

Po nej pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride. Inžinieri ho následne letecky presunuli na upravenom lietadle Boeing 747 do mesta Los Angeles v Kalifornii, kde potom ulicami putoval do California Science Center, v ktorom je v súčasnosti prístupný verejnosti.

Prelety raketoplánu nad Kaliforniou. fotogaléria / 25
Prelety raketoplánu nad Kaliforniou. Zdroj: NASA
Prelety raketoplánu nad Kaliforniou. fotogaléria / 25
Prelety raketoplánu nad Kaliforniou. Zdroj: NASA
Prelety raketoplánu nad Kaliforniou. fotogaléria / 25
Prelety raketoplánu nad Kaliforniou. Zdroj: NASA

Ešte predtým si však NASA pripravila pre fanúšikov, nadšencov a obyvateľov niekoľko preletov nad mestom Los Angeles a blízkym okolím. 

Po pristátí na letisku v Los Angeles raketoplán presunuli do múzea po cestách cez mesto. Na to, aby mohol vôbec stroj absolvovať 19-kilometrovú trasu v úzkych uliciach Los Angeles, bolo potrebné odpíliť takmer 400 stromov (tie boli následne nahradené tisíckou nových).

Museli aj dvihnúť telefónne aj elektrické káble nad ulicami a dočasne odstrániť stovku stĺpov pre verejné osvetlenie a semaforov v okolí trasy. Nebol to jednoduchý proces, avšak išlo nepochybne o veľmi pekné a netradičné podujatie, ktoré pritiahlo pozornosť masy ľudí. 

Pozrite si, ako raketoplán presúvali ulicami Los Angeles:

Dotknete sa aj pneumatík 

Odvtedy je Endeavour „zaparkovaný“ v samostatnom hangári v areáli vedeckého centra. Ešte pred veľkým finále však prechádzame miestnosťou, ktorá je venovaná najmä jeho histórii.

Nachádzame tu napríklad originálne pneumatiky, ktoré boli na raketopláne použité pri jeho poslednom lete do vesmíru. Exponáty neboli nijako zakryté a vedenie centra naopak tabuľkou vyzývalo návštevníkov, aby sa ich dotkli. Predsa len, chytiť sa predmetu, ktorý bol vo vesmíre je skutočne zážitok. 

Pneumatiky sú vzhľadom na ich použitie naplnené dusíkom a nie kyslíkom. Teda podobne, ako pneumatiky vo väčšine lietadiel. Dusík v porovnaní s kyslíkom lepšie reaguje na náhle zmeny teploty aj nadmorskej výšky, odolá požiaru a má tiež väčšie molekuly, vďaka čomu je jeho únik z pneumatiky pomalší, čo je veľké plus najmä vo vákuu.

Kolesá raketoplánu Endeavour. fotogaléria / 25
Kolesá raketoplánu Endeavour. Zdroj: Živé.sk
Kolesá raketoplánu Endeavour. fotogaléria / 25
Kolesá raketoplánu Endeavour. Zdroj: Živé.sk
Ďalšou zaujímavosťou sú vystavené osobné predmety amerického astronauta Garreta Reismana, ktorý letel do vesmíru okrem iného aj s raketoplánom Endeavour. Na fotke môžete vidieť napríklad osobné hygienické potreby s nápismi v ruštine dodávané na ISS ruskou vesmírnou agentúrou či futbalovú loptu. 

V ďalšej časti sa dostávame k simulátoru kontrolného strediska, ktoré na diaľku monitorovalo kondíciu motorov raketoplánov pri ich každom lete do vesmíru. V prípade problémov mohli inžinieri odporučiť najvhodnejšie opatrenie stredisku zodpovednému za štart raketoplánu na Floride alebo riadenia misie v Houstone.

Predmety z Medzinárodnej vesmírnej stanice. fotogaléria / 25
Predmety z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Zdroj: Živé.sk
Predmety z Medzinárodnej vesmírnej stanice. fotogaléria / 25
Predmety z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Zdroj: Živé.sk

V skutočnosti ide o pôvodné prístroje, ktoré do centra darovalo Rocketdyne Operation Support Center. Štart raketoplánu sprevádzajú hlasové aj vizuálne efekty a mohli sme sa tak na chvíľku ponoriť do atmosféry pri štarte. V poslednej časti sa nachádza ešte menšie kino, v ktorom sa premieta časozber z presúvania raketoplánu cez Los Angeles.

Famózny pohľad 

Po tomto kroku sa konečne presúvame do vonkajšieho hangáru, v ktorom sa raketoplán nachádza. Endeavour na nás čakal hneď po otvorení dverí a získal si nás hneď na prvý pohľad. Vidieť na vlastné oči takýto komplikovaný stroj, ktorý mnohí z nás poznajú len z videí a fotiek na internete, je skutočne ohromný zážitok. 

Pohľad na celý raketoplán Endeavour fotogaléria / 25
Pohľad na celý raketoplán Endeavour Zdroj: NASA

Pohľad na celý raketoplán Endeavour fotogaléria / 25
Pohľad na celý raketoplán Endeavour Zdroj: NASA

Detailný pohľad na raketoplán Endeavour umiestnený na špeciálnych podperách odolných voči zemetraseniam. fotogaléria / 25
Detailný pohľad na raketoplán Endeavour umiestnený na špeciálnych podperách odolných voči zemetraseniam. Zdroj: Živé.sk

Detailný pohľad na raketoplán Endeavour umiestnený na špeciálnych podperách odolných voči zemetraseniam. fotogaléria / 25
Detailný pohľad na raketoplán Endeavour umiestnený na špeciálnych podperách odolných voči zemetraseniam. Zdroj: Živé.sk

Po pár sekundách sme si však uvedomili, že v skutočnosti nie je až taký veľký, ako sme si ho predstavovali. Samozrejme, predstava bola skreslená aj tým, že raketoplán je v podstate zo všetkých súčastí (pomocné motory a palivová nádrž) v podstate najmenší.

Raketoplán Endeavour na dôchodku. fotogaléria / 25
Raketoplán Endeavour na dôchodku. Zdroj: Živé.sk
Raketoplán Endeavour na dôchodku. fotogaléria / 25
Raketoplán Endeavour na dôchodku. Zdroj: Živé.sk
Vzhľadom na to, že Los Angeles sa nachádza v seizmicky aktívnej oblasti, raketoplán inžinieri umiestnili na špeciálnych podstavcoch, ktoré v prípade zemetrasenia dokážu stroj udržať v stabilnej polohe a neprenášať na neho otrasy . Či je podobne navrhnutá aj hala, v ktorej sa nachádza, sme sa nedozvedeli.

V samotnom hangári je okrem raketoplánu aj jeden z motorov, ktorý je možné vidieť z blízka a urobiť si tak lepšiu predstavu, o aký komplexný a komplikovaný systém trubiek, káblov a ďalších súčiastok v skutočnosti ide.

V raketopláne boli umiestnené tri takéto motory poháňané kvapalným vodíkom a kyslíkom z veľkej externej palivovej nádrže. Ich cieľom bolo pomôcť vyniesť raketoplán do vesmíru a v prevádzke boli len 8 a pol minúty v úvodnej fáze letu. Externá palivová nádrž sa následne od raketoplánu oddelila a spadla do oceánu.

Motory raketoplánu. fotogaléria / 25
Motory raketoplánu. Zdroj: Živé.sk
Motory raketoplánu. fotogaléria / 25
Motory raketoplánu. Zdroj: Živé.sk

Po návrate späť na Zem boli motory odmontované kvôli servisu. Zaujímavosťou je, že samotné motory bolo možné vymieňať naprieč raketoplánmi. NASA preto udržiavala v prevádzke len 9 motorov – 3 pripravené na samotnú misiu, 3 pre prípadnú záchrannú misiu ďalšieho raketoplánu a 3 ako náhrady. Celkovo sa v programe raketoplánov použilo 51 takýchto motorov, 35 z nich na Endeavour. 

V hangári s raketoplánom nájdeme aj tzv. Spacehab, vo voľnom preklade logistický modul, ktorý býval umiestnený v nákladnom priestore raketoplánov. Astronautom poskytoval dodatočný priestor na život vo vesmíre a slúžil aj ako sklad na vedecké prístroje a nástroje.

Logistický modul Spacehub. fotogaléria / 25
Logistický modul Spacehub. Zdroj: Živé.sk
Logistický modul Spacehub. fotogaléria / 25
Logistický modul Spacehub. Zdroj: Živé.sk

S raketoplánom bol spojený tunelom, takže v ňom mohli astronauti pracovať aj bez potreby nosiť skafander. Na niektorých misiách boli dokonca umiestnené dva takéto moduly naraz. Celkovo boli tieto moduly použité na 18 letoch, pričom prvým aj posledným raketoplánom, v ktorom sa objavili, bol práve Endeavour.

Zaujímavosťou je, že boli pôvodné navrhnuté na prevážanie turistov do vesmíru vo vnútri raketoplánu. NASA však nedovolila ich používanie na tento účel a tak boli prerobené na praktickejšie využitie.

Do dôchodku

Posledná misia raketoplánov mala označenie STS-135 a skončila sa 21. júla 2011. Išlo o let raketoplánu Atlantis. Po jeho úspešnom návrate sa história týchto vesmírnych plavidiel skončila. NASA raketoplány následne chcela ukázať verejnosti a rozdelila ich do niekoľkých lokalít.

Atlantis našiel svoj posledný domov v Kennedy Space Center Visitor Complex, Discovery je možné zahliadnuť v Steven F. Udvar-Hazy Center, Enterprise v Intrepid Sea, Air & Space Museum a Endeavour si môže verejnosť pozrieť v California Science Center v Los Angeles.

Diskusia 39 Príspevkov