8.6.2018 11:10 | Rozhovory

Top Hyperloop na Slovensku mešká. Vraj kvôli vláde (rozhovor)

Šéfa Hyperloop Transportation Technologies sme sa pýtali aj na kritiku projektu.
Šéfa Hyperloop Transportation Technologies sme sa pýtali aj na kritiku projektu. Zdroj: Hyperloop Transportation Technologies, Redakcia

Je Hyperloop podvod a prečo sa už nestavia trať do Viedne? Pýtali sme sa šéfa projektu.

Nedávno to boli dva roky, čo americká spoločnosť Hyperloop Transportation Technologies (HTT) sľúbila, že u nás skúsi postaviť úplne nový spôsob hromadnej prepravy ľudí, takzvaný Hyperloop. Od marca 2016 sme však o projekte – aspoň v súvislosti so Slovenskom – veľa nepočuli.

Firma u nás otvorila pobočku a plánovala aj testovaciu trať. Z nej ale napokon nič nebolo a spoločnosť ju aktuálne začína stavať vo Francúzskom Toulouse. Do roku 2020 chce pritom spojazdniť prvú komerčnú linku v Spojených arabských emirátoch. Pripomeňme, že už v tom čase sa mali Hyperloopom pôvodne zviezť aj prví Slováci.

Redakcia Živé.sk sa o projekte rozprávala s výkonným riaditeľom HTT Dirkom Ahlbornom, ktorý bol jedným z hostí na tohto týždňovej konferencii Techsummit 2018 v Bratislave.

Hyperloop v skratke:

Koncept takzvaného Hyperloopu spopularizoval Elon Musk ešte v roku 2013. Na ďalší veľký projekt popri Tesle a SpaceX nemal čas, preto do pléna predložil svoju ideu a technologický svet vyzval, aby sa jej chopil. Na projekte začalo pracovať niekoľko firiem a výskumných tímov, HTT je jednou z nich.

 

Systém využíva trať z trubíc, v ktorých sú vytvorené podmienky blízke vákuu. Vďaka nízkemu odporu sa v nich dokáže špeciálna kapsula s pasažiermi pohybovať rýchlosťou na úrovni 1 200 km/h. Cesta do Viedne z Bratislavy by tak teoreticky trvala asi 8 minút, do Budapešti o dve minúty viac. Riešenie od HTT využíva pasívnu magnetickú levitáciu a indukčné motory. Na rozdiel od konkurenčného Virgin Hyperloop One ho však doposiaľ v praxi neotestoval.

Čo sa v článku dočítate:

  • reakcia na obvinenia, že ide len o podvod,
  • na čo je firme dobrá slovenská pobočka,
  • čo je s plánmi na výstavbu Hyperloopu,
  • prečo sa už nebuduje trať do Viedne,
  • ako bola firme nápomocná vláda,
  • snažili sa politici z projektu profitovať?

Vyberáme z rozhovoru: Čo hovorí šéf HTT na kritiku?

Viete v krátkosti vysvetliť, akým spôsobom Hyperloop Transportation Technologies funguje?

Máme unikátny model štruktúry spoločnosti. V podstate máme cez 800 členov tímu po celom svete, pričom väčšina z nich v skutočnosti pracuje výmenou za možnosť získania jej akcií (firma im hovorí „prispievatelia“, pozn. redakcie), čo nám umožňuje mať oveľa nižšie výdavky. Priveľmi sa nespoliehame na financie od investorov, sme schopní veľmi rýchlo inovovať, pracovať s rôznymi partnermi, tí prinášajú svoje znalosti a my okolo nich tvoríme tímy.

V súčasnosti máme 60 zamestnancov na plný úväzok, ktorí manažujú zvyšok. Nad rámec toho máme približne 48 spoločností, ktoré robia to isté – prinášajú svoje znalosti, takže všetko nemusíme opätovne vynaliezať. Namiesto toho spolupracujeme so spoločnosťou, ktorá vytvorila vlastnú vákuovú pumpu.

Minulý rok firma v Bratislave otvorila vlastnú pobočku. Akým spôsobom sa podieľa na projekte a koľko ľudí v nej pracuje?

V Bratislave teraz máme malú kanceláriu, ktorej tím sa podieľa najmä na vývoji kapsuly. To je aktuálne ich hlavný cieľ, úzko spolupracuje s ľuďmi v Toulouse.

V súčasnosti sú to štyria ľudia na plný úväzok plus, samozrejme, ďalší prispievatelia. V skutočnosti na Slovensku máme pomerne veľké množstvo prispievateľov.

Dirk Ahlborn, CEO Hyperloop Transportation Technologies. fotogaléria / 4
Dirk Ahlborn, CEO Hyperloop Transportation Technologies. Zdroj: Ján Trangel

Niektorí kritici tvrdia, že HTT nemôže uspieť, či dokonca že ide len o veľký podvod. Majú prispievatelia akékoľvek záruky, že sa jedného dňa nezbalíte a nezoberiete so sebou aj všetko získané know-how?

Je to rovnaké, ako pri akejkoľvek inej spoločnosti. Existuje ale predsa právny systém, väzenia.  Samozrejme, ak chce niekto spraviť niečo zlé, urobí to.

Spoločnosti patrí duševné vlastníctvo a samotná patrí nám, investorom a tímu, ktorý pracuje výmenou za budúce akcie. Takže hodnota je v spoločnosti, aj znalosti, duševné vlastníctvo. Každý, kto sa na tom podieľa, vytvára počas rastu firmy hodnotu – za ktorú dostáva podiel.

Viete, vždy je tu možnosť, že veci nevyjdú. Nikdy nemôžete nič garantovať. Ale povedal by som, že po právnej stránke z hľadiska toho, čo robíme – čo dávate a dostávate – sme celkom jasní a priamočiari.

Vyberáme z rozhovoru: Ako je na tom projekt slovenského Hyperloopu?

Sľúbená bola takzvaná štúdia uskutočniteľnosti Hyperloopu na Slovensku. Sú to už dva roky, nastal v tejto oblasti nejaký pokrok?

Áno, urobili sme štúdiu. Aktuálne máme u vlády návrh projektu toho, čo by sme na Slovensku mohli podniknúť. Avšak všetky tie nedávne zmeny (v politickom prostredí, pozn. redakcie) nám fungovanie na Slovensku naozaj neuľahčili. Bohužiaľ, ostatné krajiny sú trocha proaktívnejšie a agresívnejšie.

Myslím, že na Slovensku je zo strany politikov trocha váhania niečo urobiť, pretože sa boja kritiky. Takže opakujem, máme návrh, ktorý je u vlády a čakáme na ich odpoveď.

Pokiaľ hovoríme o vláde, nakoľko vám bola za posledné dva roky nápomocná? Dodržala sľuby zo svojej časti dohody?

Viete, vláda vám nemôže sľúbiť nič. Aspoň nie oficiálne. Takže vediete diskusie, snažia sa vás trocha nasmerovať. Spočiatku sme mali naozaj veľkú podporu, no potom neskôr... opakujem, teraz čakáme na odpoveď. Naozaj toho nie je veľa, čo by sme mohli z našej strany urobiť. Aktuálne to stojí na vláde.

Myslím, že na Slovensku je zo strany politikov trocha váhania niečo urobiť, pretože sa boja kritiky.
– Dirk Ahlborn, CEO Hyperloop Transportation Technologies

Akým výzvam spoločnosť čelí pri budovaní Hyperloopu?

Po technologickej stránke je to jednoznačne integrácia, pretože samotné technológie už existujú. Takže dať to všetko dokopy trvá nejaký čas.

Veľmi hľadíme na bezpečnosť, pretože tvoríme úplné nový spôsob dopravy, takže musíte postaviť niečo, čo je najbezpečnejšie ako sa len dá. Hyperloop je v skutočnosti zhruba 10-krát bezpečnejší ako lietadlo. V lietadle je veľa vecí, ktoré sa môžu pokaziť. Napríklad, v Hyperloope nemáte vtákov, ktorí môžu vletieť do motora, nemôžete mať v ceste prekážku, pretože ste v uzavretom systéme, nezávislom od počasia.

Viackrát ste počas svojej prednášky spomínali problémy s chýbajúcimi zákonmi. Čo konkrétne máte na mysli?

Najväčšou prekážkou, je vytvorenie nového legislatívneho rámca. Aby sa systém mohol stať komerčným, nevyhnutné sú nové zákony a regulácie.

Máte veľkú konkurenciu v podobe projektu Virgin Hyperloop One. Čo robíte inak ako oni a v čom ste podľa vás lepší?

Myslím, že naše spoločnosti sú úplne rozdielne v tom, ako fungujú. Čo spravili, je podľa mňa skvelé. Doposiaľ ukazovali prevažne pohon, no my si nemyslíme, že je to len o tom. Podľa nás to nie je o ukazovaní rýchlosti takýmto spôsobom, pretože koniec koncov to nebudete chcieť takto používať. Nechcete sedieť v kapsule, ktorá zrýchľuje pri preťažení 5G. No je to skvelé, pretože svetu ukazujete, že sa to dá.

My fungujeme inak. Veci dokážete testovať spôsobom, že nie sú také okázalé, no viete sa uistiť, že fungujú. Pokiaľ ide o kapsulu, v skutočnosti staviame prvú kapsulu na svete určenú pre pasažierov. Hotová bude v júli alebo v auguste.

Ide skutočne o kapsulu pre bežných pasažierov? Konkurencia sa tak ďaleko ešte nedostala?

Keď sa pozriete na Hyperloop One, ich kapsula nie je navrhnutá spôsobom, ako by bola stavaná normálna kapsula. Ukazujú svoj systém pohonu – čo je skvelé – zatiaľ čo my pracujeme skôr na celkovej skúsenosti.

Pre nás to nie je veľmi o rýchlosti, ale o efektívnosti. Vytvárame niečo, čo ekonomicky dáva zmysel, čo sa samo zaplatí – ide naozaj o „modrý oceán“ (obchodná stratégia, pozn. redakcie).

Spolupracujeme s vládami po celom svete, pracujeme na tvorbe právnych rámcov, máme partnera z poisťovníctva – dôležitej časti komercializácie – čiže pred nimi máme náskok zhruba dva roky. Nie je to len o stavaní dákych rúr niekde v púšti, no o tom, robiť to správnym spôsobom, testovať správne veci v správny čas a uistiť sa, že všetko spolu hrá.


Prečo nás predbehli Francúzi?

Šéf HTT neskôr počas panelovej diskusie spresnil, prečo na Slovensku nevznikla napríklad avizovaná testovacia trať. Firma ju napokon postavila vo Francúzsku.

Moje prvé stretnutie s českým ministrom dopravy bolo v štýle „veď my nevieme postaviť ani len diaľnicu“.
– Dirk Ahlborn o rôznom prístupe politikov k projektu Hyperloopu

„Každý, s kým som hovoril, mi vravel, že ‚s našimi politikmi to nepôjde‘, dokonca že chcú peniaze... Môžem vám povedať, že nikto z ľudí, s ktorými som sa osobne rozprával, od nás nežiadal peniaze,“ povedal Ahlborn pri pomenovávaní problémov, s ktorými sa na Slovensku stretol. V rozhovore spomínané zdržanie zo strany vlády pritom označil za pochopiteľné, vzhľadom na komplikovanú politickú situáciu.

Ahlborn zopakoval, že firma mala v pláne rozbehnúť u nás testovanie. Nájdenie vhodných pozemkov v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami, ako železnice či mesto, ale označil za „nemožné“. Francúzsko vraj bolo v tomto smere oveľa rýchlejšie.

Kedy sa zvezieme do Viedne?

Tak skoro sa nedočkáme ani dlho skloňovanej trate do Viedne. Slovenskí politici vraj boli veľmi nápomocní, problémy však boli s rakúskymi kolegami. Spočiatku mali byť myšlienke naklonení, nikdy však nedošlo k podpisu akejkoľvek dohody.

Na testovaciu trať sa vraj u nás nedali nájsť pozemky. fotogaléria / 4
Na testovaciu trať sa vraj u nás nedali nájsť pozemky. Zdroj: Ján Trangel

Aj to je jeden z dôvodov, prečo firma komunikuje s viacerými krajinami súčasne. Pre pravidelné zmeny vo vládach a ich prioritách sa totiž nemôže spoliehať len na jediný projekt.

Reálnejšie tak Ahlborn vidí Hyperloop na trase Bratislava – Brno – Praha. Začiatkom minulého roka firma s Brnom podpísala memorandum, na základe ktorého mala byť vytvorená podobná štúdia uskutočniteľnosti, ako na Slovensku.

Nie sme lídrami, vezieme sa

 „Aby som k vám bol úprimný, Slovensko možno nie je práve krajinou, ktorá by si osvojovala inovatívne technológie medzi prvými,“ povedal šéf HTT na základe skúseností s tunajším prostredím.

Označil nás skôr za „nasledovníkov“, ktorí technológie preberú, až keď sa trocha osvedčia. Podľa Ahlbornovho názoru sú možnou príčinou politické i kultúrne problémy.

Diskusia 30 Príspevkov