14.3.2018 06:42 | Veda

Zomrel svetoznámy vedec Stephen Hawking

Na archívnej snímke britský astrofyzik Stephen Hawking v Londýne.
Na archívnej snímke britský astrofyzik Stephen Hawking v Londýne. Zdroj: TASR

Už počas štúdií na Oxfordskej univerzite mu lekári diagnostikovali amyotrofickú laterálnú sklerózu (ALS).

Popredný britský teoretický fyzik Stephen Hawking, jeden z najuznávanejších svetových vedcov, zomrel v stredu nadránom vo veku 76 rokov. Profesor skonal pokojne počas spánku doma v anglickom meste Cambridge, potvrdil hovorca rodiny.

Renomovaný vedec napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu patril medzi najvplyvnejších mysliteľov súčasnosti.

Život Stephena Hawkinga v skratke:

Chceli z neho doktora

Stephen Hawking sa narodil 8. januára 1942 v univerzitnom meste Oxford v Spojenom kráľovstve. Zhodou okolností presne 300 rokov od smrti talianskeho fyzika a astronóma Galilea Galileiho. Po jeho narodení prišli na svet ešte jeho sestry Mary a Philipa.

Hawkingov otec bol lekár v odbore tropických chorôb a mama ľavicová aktivistka. Do Oxfordu sa presťahovali z Londýna tesne pred synovým narodením, aby sa vyhli následkom bombardovania mesta počas 2. svetovej vojny. V roku 1950 sa presťahovali do mestečka St. Albans, kde Hawking navštevoval základnú a strednú školu.

Umelá inteligencia by nás v budúcnosti mala ochraňovať v internetovom prostredí, myslí si Martin Švík. Zdroj: istockphoto.com
Čítajte aj Umelá inteligencia bude najväčšou zmenou v histórii. Pocíti ju každý

Prianím otca bolo, aby študoval medicínu. Mladého Stephena Hawkinga ale viac zaujímala fyzika, matematika a chémia. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxfordskú univerzitu, kde v roku 1962 dosiahol bakalársky titul. V roku 1963 odišiel študovať na Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1966 obhájil doktorský titul z kozmológie.

Už počas štúdií na Oxfordskej univerzite mu lekári v roku 1962 diagnostikovali amyotrofickú laterálnú sklerózu, skrátene ALS. Ide o degeneratívnu chorobu motorického neurónu, s ktorou pacienti žijú priemerne dva až tri roky. V roku 2011 Hawking povedal, že s vidinou smrti už žije 49 rokov.

Postupne ochrnul na celom tele a stratil aj hlas. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, ovládal pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného Equalizer a EZKeys, ktoré mu dovoľovali rozprávať, prednášať, čítať tlač či knihy, ale aj prehliadať internet a písať e-maily.

Ešte pred rokom Hawking prednášal v Hongkongu. Vďaka pokroku technológií vystúpil ako hologram:

Ani choroba, ktorá prekvapivo nepostupovala tak rýchlo, mu nezabránila vo významných vedeckých objavoch. V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír nejaký štartovací bod v časopriestore.

Po Veľkom tresku sa podľa Hawkinga vytvorili prvotné čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice, až kým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku.

V roku 1981 Hawking vyhlásil, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný. Matematicky sa mu to podarilo dokázať v roku 1983.

Vedu priblížil bežným ľuďom

Jeho objavy neboli zrozumiteľné len v kruhoch vedeckých kolegov. Celosvetovú popularitu mu priniesla jeho najznámejšia kniha Stručná história času (alebo aj Stručné dejiny času) z roku 1988. Napísal ju štýlom, ktorým si získal laických čitateľov na celom svete a stala sa celosvetovým hitom. Predalo sa z nej desať miliónov kusov.

Celosvetovo známe sú aj jeho ďalšie publikácie, ako napríklad Vesmír v orechovej škrupinke (2001) a Ešte stručnejšia história času (2005).

Stephen Hawking (zdroj: Telegraph.co.uk) fotogaléria / 2
Stephen Hawking (zdroj: Telegraph.co.uk) Zdroj: Telegraph.co.uk

Hawking bol tiež známy ako veľký agnostik v otázke Boha či posmrtného života. Pre britský denník Guardian povedal, že ľudský mozog je ako počítač a nie je žiadne nebo či život po živote pre pokazené počítače. Život po smrti je podľa svetoznámeho vedca iba rozprávka pre ľudí, ktorí sa boja neistoty.

Charizmatický vedec, ktorý na Cambridgeskej univerzite od roku 1979 do roku 2009 zastával post takzvaného lucasiánskeho profesora matematiky (post zastával kedysi aj Isaac Newton), bol dvakrát rozvedený a zostali po ňom tri deti.

V roku 2014 britský režisér James Marsh natočil o Hawkingovi film Teória všetkého (Theory of Everything), v ktorom vedca stvárnil herec Eddie Redmayne.

(TASR)

Diskusia 14 Príspevkov