12.3.2018 10:44 | Rozhovory

Top Umelá inteligencia bude najväčšou zmenou v histórii. Pocíti ju každý

Umelá inteligencia by nás v budúcnosti mala ochraňovať v internetovom prostredí, myslí si Martin Švík. Zdroj: istockphoto.com
Umelá inteligencia nám vraj dokáže zmeniť život. Nevymkne sa nám ale z rúk? Zdroj: istockphoto.com

Raz možno schopnosťami prekoná človeka. Kedy to bude a čo sa potom stane? (rozhovor)

Jedným z najrýchlejšie rozvíjajúcich sa IT odvetví sú technológie okolo umelej inteligencie (AI) a strojového učenia. Prítomné sú v autonómnych vozidlách, ale čoraz viac priestoru im venujú aj výrobcovia smartfónov a ďalšej elektroniky.

Už dnes sa do popredia tlačia inteligentní hlasoví asistenti, či už od Apple, Amazonu alebo Googlu, na náš každodenný život ale zatiaľ obdobné technológie nemajú zásadný vplyv.

Čo však bude o päť, desať či tridsať rokov? Na tému sme sa koncom uplynulého roka počas 6. ročníka Startup Weekend Žilina rozprávali s českým softvérovým inžinierom Petrom Bělom, ktorý bol jedným z mentorov súťažiacich projektov.

Kto je Petr Běla?

Softvérový inžinier a investor. Vyštudoval informatiku na americkom Georgia Tech, kde získal titul Master of Science so zameraním sa na umelú inteligenciu a strojové učenie.

Žije v americkom Palo Alto, uprostred známeho Silicon Valley. Od roku 2016 je technickým riaditeľom Flex TV, livestreamingovej platformy zameranej na fitnes cvičenie, ktorá je zapojená do známeho akceleračného programu Techstars. Zároveň sa angažuje na rozvoji softvérovej platformy pre rozšírenú realitu Phantom AR. V roku 2011 bol súčasťou víťazného projektu Studentive na akcii Startup Weekend Bratislava.

Čo vás na AI fascinovalo natoľko, že ste ju začali študovať?

Umelá inteligencia je asi najväčšia zmena v histórii ľudstva. Pokiaľ to teda pôjde ďalej tým tempom, akým sa zdá, tak bude AI čoskoro schopná riešiť množstvo inteligentných problémov za nás. A ešte o niečo neskôr bude oveľa inteligentnejšie ako my sami.

Podobne, ako priemyslová revolúcia na začiatku 19. storočia zmenila množstvo rôznych povolaní, ktoré ľudia dovtedy robili, tak umelá inteligencia dnes dokáže nahradiť množstvo pracovníkov, ktorí nepracujú manuálne, ale na základe nejakej inteligencie – vyhľadávania v dátach, súboroch, rozumejú textu, rozumejú obrazu, atď.

Človek si tak hovorí, čo vlastne budú robiť ľudia ďalej? Zatiaľ nám zostáva emočná alebo kreatívna zložka, aj keď je otázka, ako dlho bude trvať, kým aj to dokážeme u počítačov nasimulovať.

android robot thinking in office
Čítajte aj Umelá inteligencia už argumentuje. Ako pochopí fotku?

Aký prínos by mohla mať umelá inteligencia pre bežného človeka v krátkodobejšom horizonte, povedzme 5 – 10 rokov?

Myslím si, že najväčšia vec, ktorú ľudia pocítia – možno nie po celom svete, ale minimálne vo vyspelých krajinách a mestách – budú samojazdiace autá. Zrazu mať možnosť dopraviť sa z miesta na miesto len tým, že niečo privolám, niečo ku mne príde a niekam ma to odvezie.

Máme obrovské množstvo výpočtového výkonu a dát. Teda niečo, čo nám desiatky rokov dozadu chýbalo.

Doprava je jeden z najväčších priemyslov na svete, možno hneď po jedle a bývaní. Každý deň sa s ňou človek stretáva, keď ide do práce alebo cestuje niekam ďalej. A dnes je taxík ešte stále oveľa drahší, ako napríklad verejná doprava. Neviem, či to bude už v takom krátkom čase, ale určite bude v nejakom horizonte lacnejšie a rýchlejšie, že cez aplikáciu v mobile či inak dám systému vedieť, a on ma odvezie. Alebo mi auto na základe predikcie pristaví sám, lebo napríklad vie, že práve vychádzam z práce.

To si myslím, že je jedna z vecí, ktorú pocíti úplne každý.

Vnímate aj negatívne stránky AI? Napríklad Elon Musk je jej dlhoročným kritikom a varuje, aby boli ľudia v tejto oblasti opatrní. Existuje podľa vás v horizonte desiatok rokov reálne riziko po vzore Terminátora?

Riziká sú v zásade dve. Po prvé, ide práve o ten scenár Terminátora, kedy vyvinieme inteligenciu, ktorá bude minimálne na rovnakej úrovni ako my a vyhodnotí, že ľudstvo vlastne svetu vôbec neprospieva. A toto je v podstate veľmi ťažké predpovedať alebo vôbec mať dostatočne dobrý náhľad na to, do akej miery je to naozaj reálne.

Druhý scenár je, pochopiteľne, že ten systém niekto zneužije. Či už nejaká krajina, alebo hackeri – a to je v dnešnom svete asi reálnejšie.

Riziko je súčin pravdepodobnosti a rozsahu škody, ktorá môže vzniknúť. A čím viac sú naše systémy závislé od počítačov a čím viac do nich zasahuje nejaká umelá inteligencia, tým stúpa rozsah možných škôd, ktoré by nejaký hacker dokázal spôsobiť.

Petr Běla fotogaléria / 2
Petr Běla Zdroj: Martin Hodás

Aká je v súčasnosti najväčšia slabina umelej inteligencie? V čom by sa mala z krátkodobého hľadiska zlepšiť, aby sa mohla do budúcna ďalej výraznejšie posunúť vpred?

Čo ešte veľmi dobre nevieme, je naučiť AI, aby sama objavovala nové možnosti. Teda aby to, čo sa naučí v inom odbore, si preniesla do ďalšieho.

Vezmite si rozpoznávanie obrazu a rozpoznávanie reči. Hoci ide o veľmi podobné úlohy, tak aby sa AI naučila rozpoznávať reč, musí začať úplne od začiatku. To, že už vie rozpoznávať obraz, jej vlastne na nič nie je.

Otázkou je, či my ako ľudia k tomu pristupujeme rovnako alebo nie. Každopádne, oblasť možného skombinovania týchto schopností do jedného „mozgu“ je zatiaľ otvorenou otázkou a vecou, ktorá asi bude ešte nejakú chvíľu trvať, kým ju vyriešime.

Umelá inteligencia vs. strojové učenie

Z teoretického hľadiska je strojové učenie jednou z kapitol AI. Všeobecne sme schopní dosiahnuť umelú inteligenciu tým, že naprogramujeme konkrétny algoritmus – napríklad šachového bota, ktorý sa rozhoduje na základe rozloženia figúrok na šachovnici.

Strojové učenie je v oblasti AI odlišné tým, že základom jeho fungovania nie je určitý inteligentný algoritmus, ale to, že sme schopní daný systém na základe veľkého množstva dát naučiť, ako sa má správať.

Viete popísať tempo, akým sa umelá inteligencia vyvíja? Vezmime si príklad z bežných PC. Tie spred 20 rokov dnes už výkonom hravo predbehnú smartfóny vo vreckách nohavíc.

Samozrejme, vývoj sa neustále zrýchľuje. Problémy, ktoré riešime, sú čím ďalej komplexnejšie. Ale zároveň máme, pochopiteľne, čoraz sofistikovanejšie nástroje, ako ich riešiť. Posledných päť rokov je veľký „boom“ práve v oblasti strojového učenia – vďaka tomu, že máme obrovské množstvo výpočtového výkonu a dát. Teda niečo, čo nám desiatky rokov dozadu chýbalo.

Dnes sme už v dobe, kedy takzvaná narrow AI – teda keď je umelá inteligencia „vytrénovaná“ na konkrétnu oblasť –lepšia ako človek. No za akýsi míľnik je považovaná všeobecná inteligencia, takzvaná AGI (artificial general inteligence, pozn. redakcie), čo znamená, že počítač bude schopný učiť sa veci a premýšľať o nich podobne ako človek bez toho, aby bol zameraný na jeden konkrétny problém.

Bude to podobné, ako keď dnes človek stretne myš.

Väčšina odborníkov si myslí, že k tomu dospejeme zhruba v roku 2050. Ten rozsah je niekde od roku 2020 do roku 2100 s tým, že rok 2050 je akýsi stredný odhad.

A v momente, keď toto nastane, sa už asi môžeme len modliť (smiech). Pretože hneď ako je umelá inteligencia rovnako múdra ako človek, pravdepodobne – tým, že má niekoľkonásobne väčší výpočtový výkon po celom svete – je schopná učiť sa rýchlejšie než človek. A v tom momente nebude dlho trvať, kým dosiahne takzvanej super inteligencie.

zdroj: istockphoto.com
Čítajte aj Viem, čo dokáže umelá inteligencia. Preto nie som na Facebooku

Potom to bude podobné, ako keď človek stretne napríklad myš. Kapacita tej inteligencie bude jednoducho úplne niekde inde, než čomu dokážeme vôbec porozumieť, nie tomu ešte konkurovať.

Chcete sa o AI dozvedieť viac? Príďte koncom marca na bratislavskú Experience Conference, ktorej hlavným mediálnym partnerom je Živé.sk. Téme umelej inteligencie sa bude venovať Andrew Doherty, ktorý v minulosti pôsobil v Google.

Diskusia 27 Príspevkov