13.3.2018 07:00 | Veda

Kazia smartfóny mladých? Psychologička nesúhlasí

Smartfóny nie sú univerzálne zlo.
Smartfóny nie sú univerzálne zlo. Zdroj: Pxphere

Smartfóny škodia len niektorým. Môžu byť dokonca prospešné.

Expertka na psychologický vývin detí Candice Odgersová z Kalifornskej univerzity v Irvine tvrdí, že smartfóny nie sú univerzálne zlé. Opiera sa o výskumy, ktoré zistili, že mladiství pomocou nich práveže utužujú medziľudské vzťahy.

Odgersová zároveň upozorňuje na to, že ich vplyv nie je na všetkých tínedžerov rovnaký. Jedinci – zraniteľní v reálnom živote – zažívajú viac negatívnych dôsledkov virtuálneho sveta.

Výskumníčka zhrnula zistenia aj vo vedeckom časopise Nature.

Zničená generácia?

Začiatkom januára spoločnosť Apple vyzvali jej akcionári, aby pridala do svojich zariadení viac funkcií, ktoré obmedzia nadmerné používanie telefónov maloletými.

Odvolávali sa na „rastúce množstvo dôkazov“ o negatívnych dôsledkoch prenosných zariadení a sociálnych sietí na deti a mladistvých.

V médiách sa dokonca objavujú tvrdenia, podľa ktorých „smartfóny zničili jednu generáciu“ a vedú k k osamelosti a depresiám u tínedžerov.

Vedú si dobre

„Po desiatich rokoch sledovania, ako smartfóny vplývajú na psychické zdravie, si myslím, že takéto katastrofické názory sú chybné,“ píše Candice Odgersová. „Väčšina mladých ľudí vo veku 11 až 19 rokov si v digitálnej ére vedie dobre. V Spojených štátoch v roku 2016 ukončilo strednú školu rekordných 84 % študentov.“

Vedkyňa dodáva, že za posledných 20 rokov u amerických tínedžerov taktiež poklesla miera tehotenstiev, násilia a pitia alkoholických nápojov. A podobné trendy sa podľa podarilo zaznamenať aj v ďalších krajinách.

„Výskumy zatiaľ nepodporili obavu, že digitálne zariadenia spôsobujú úpadok generácie,“ konštatuje psychologička.

Aj prospešné

Výskumy, ktoré sa pokúsili zistiť súvislosť medzi používaním digitálnych technológií a psychickým zdravím podľa nej priniesli protichodné výsledky. „Ak vôbec, všetky tieto výskumy zistili nízky vplyv,“ sumarizuje.

Pozornosť upriamuje na najväčší z týchto výskumov, vykonaný na viac ako 120-tisíc mladistvých z Veľkej Británie. Nezistil žiadnu spojitosť medzi psychickou pohodou a „umierneným“ používaním moderných technológií.

Vysokú mieru používania síce spojil s negatívnymi vplyvmi, ale aj v tomto prípade bol zistený vplyv malý.

 „Dokonca rastie počet výskumov, ktoré naznačili, že čas strávený online môže mladým prospievať,“ píše Candice Odgersová.

Veľký prehľad 36 štúdií z rokov 2002 až 2017 zistil, že tínedžeri prostredníctvom internetovej komunikácie posilňujú svoje vzťahy – napríklad prejavmi náklonnosti, alebo organizujú stretnutia a rôzne iné „offline“ aktivity.

Smartfóny nie sú až takou škodnou, ako sa zdalo. fotogaléria / 2
Smartfóny nie sú až takou škodnou, ako sa zdalo. Zdroj: Pxphere

Selektívne negatívne?

Pravda, to neznamená, že smartfóny a trávenie času na internete nemajú na mládež žiaden negatívny vplyv.  Niektoré skupiny tínedžerov sú vystavené zvýšenému riziku.

„Čo online aktivita skutočne spôsobuje je, že reflektuje alebo dokonca zhoršuje zraniteľnosť, ktorá tak či tak existuje u niektorých mladistvých,“ upozorňuje psychologička.

„Vo všeobecnosti možno povedať, že tí mladiství, ktorí zažívajú viac negatívnych zážitkov offline, zažívajú viac negatívnych dopadov ich smartfónov,“ píše vedkyňa. „Tínedžeri, ktorých šikanujú offline, sú oveľa častejšie šikanovaní aj onlie,“ píše.

Podľa Odgersovej to odrážajú výskumy, ktoré v posledných rokoch zaznamenali isté, hoci nevysoké zvýšenie výskytu psychických problémov u mladistvých (medzi rokmi 2004 a 2014 o 4 %). Zvýšil sa aj počet samovrážd, a to predovšetkým u dievčat.

Tieto trendy sa podľa nej podarilo zaznamenať nielen v USA, ale aj ďalších krajinách.

Zraniteľnejšia skupina

Jednou z príčin, prečo sú niektoré skupiny mladistvých zraniteľnejšie, je podľa Odgersovej  společnsko-ekonomické prostredie.  

Americkí tínedžeri, ktorých ročný rodinný príjem nedosahuje 35-tisíc dolárov, trávia podľa nej sledovaním televízie alebo online videí dvakrát viac času (v priemere 4 hodiny) ako ich rovesníci z domácností, ktorých ročný príjem presahuje 100-tisíc dolárov. 

Odgersovej výskumy navyše zistili, že tínedžeri z horšie finančne zabezpečených rodín častejšie hlásili, že ich zážitky na sociálnych sieťach viedli k fyzickým potýčkam a problémom v škole.

Jedným z dôvodov môže byť podľa nej nižšie zapojenie rodičov do výchovy. Naznačil to výskum z roku 2014 vykonaný na 3500 európskych deťoch vo veku 9 až 16 rokov. Zistil, že rodičia lepšie zabezpečených rodín častejšie „aktívne usmerňujú“ online aktivity svojich potomkov, čo okrem iného znamená, že hrajú hry alebo pozerajú internetové videá spolu s nimi.

Dôkazy, nie strach

Odgersovú znepokojuje, že média o vplyvoch moderných technológií na deti informujú jednostranne a nerozlišujú vyššie spomenuté dôležité nuánsy. V dôsledku toho hrozí, že spoločnosť príjme opatrenia, ktoré budú založené len na emóciách. Poukázala na to už minulý rok v petícii, ktorú okrem nej podpísalo viac ako 80 ďalších výskumníkov.

„Telefóny, rock ’n’ roll, komixy a romantické romány, tie všetky svojho času vyvolali paniku,“ pripomína, „ak chceme, aby bol digitálny svet bezpečný a podnetný pre každého, musíme sa vyvarovať reakciám založeným na strachu.“

Namiesto dojmov vyzdvihuje dôkazy: „Musíme vychádzať z výskumov a rozumieť tomu, ako rôzne prežívajú mladí ľudia z rôzneho prostredia čas strávený na internete.“

Diskusia 9 Príspevkov