20.9.2017 08:00 | Veda

Neseďte dlhšie ako 30 minút. Skracuje to život

Sedenie je nové fajčenie.
Sedenie je nové fajčenie. Zdroj: Pexels

Dlhotrvajúce sedenie, krátkotrvajúci život.

Výskumníci z Kolumbijskej univerzity zistili, že negatívny dopad na zdravie nemá iba celkový čas, ktorý denne strávime sedením. Významne vplýva aj to, po akom čase si doprajeme prestávky kvôli fyzickej aktivite.

Ak sedenie prerušíme len raz za 1,5 hodiny, riziko predčasnej smrti je rovnaké, ako keby  sme si žiadnu prestávku nedopriali. A to približne dvojnásobné oproti ľuďom, ktorí sedia málo.

Správu priniesla Kolumbijská univerzita. Výskumnú prácu zverejnil vedecký časopis Annals of Internal Medicine.

Doposiaľ najdôslednejší výskum

„V prípade sedenia obvykle uvažujeme len o celkovom objeme času, ktorý denne presedíme,“ hovorí vedúci novej štúdie Keith Diaz. „Lenže nedávne výskumy naznačili, že miera sedenia, a to nielen v podobe menšieho počtu dlhších fáz, ale aj viacerých kratších, môže mať dopad na naše zdravie.“ 

Či boli tieto náznaky opodstatnené sa rozhodol zistiť prostredníctvom doposiaľ najväčšieho výskumu zameraného na zdravotný vplyv sedenia. Monitory pohybovej aktivity nieslo až takmer 8000 účastníkov. 

Násobné riziko

Merania ukázali, že dobrovoľníci strávili 77 percent času, ktorý bdeli, usadení. To znamená v priemere 12 hodín denne.

Všetci účastníci boli vo veku nad 45 rokov, pričom v priebehu štyroch rokov po meraniach z nich 340 zomrelo.

Analýza ukázala, že pravdepodobnosť úmrtia bola najvyššia u zúčastnených, ktorí sedeli najviac, čiže viac ako 13 hodín denne. A zároveň u tých, ktorí v priebehu dňa síce sedeli s prestávkami, ale tie nastávali až po 60 až 90 minútach.

Oproti účastníkom, ktorí sedeli najmenej alebo mali prestávky najčastejšie, sa u nich zistilo až dvojnásobne vyššie riziko smrti.

Celkovo najnižšie riziko predčasnej smrti sa podarilo zistiť u ľudí, ktorí bez prestávky sedeli menej ako pol hodiny.

„Z našich dát vyplýva, že ak máte sedavé zamestnanie, prestávky kvôli pohybu by ste mali robiť každú polhodinu,“ zdôrazňuje Keith Diaz. „Už len táto zmena výrazne zníži vaše riziko úmrtia.“

Sedenie je „novým fajčením“

„Štúdia podporuje zistenia množstva predchádzajúcich výskumov, ktoré naznačujú výrazný negatívny vplyv dlhotrvajúceho sedenia na naše zdravie,“ hovorí spoluautorka výskumu Monika Saffordová, „zároveň podčiarkuje rastúce povedomie medzi lekármi a vedcami, že sedenie je takpovediac novým fajčením.“

Saffordová zdôrazňuje, že potrebujeme „kreatívne spôsoby“, aby sme obmedzili nielen celkové trvanie sedenia, ale aj trvanie jednotlivých fáz, počas ktorých sme usadení. Nevyhnutné sú časté prestávky.

„A tieto pravidelné prerušenia musí sprevádzať fyzická aktivita,“ zdôrazňuje lekárka.

Prečo je sedenie vlastne zlé?


Výrazne vyššiu úmrtnosť u ľudí, ktorí pravidelne trávia veľa času sedením, preukázalo veľké množstvo výskumov. Pokiaľ títo ľudia zároveň pravidelne cvičia, riziko je nižšie. Ani pravidelná fyzická aktivita však vplyv sedenia celkom nekompenzuje.

 

Zistenú zvýšenú úmrtnosť spôsobujú predovšetkým srdcovo-cievne ochorenia, obezita a viaceré typmi rakoviny. Konkrétne rakovina hrubého čreva, pľúc, vaječníkov, prsníkov a tela maternice.

 

Ako presne dlhodobé sedenie spôsobuje či prispieva k uvedeným ochoreniam sa intenzívne skúma. No už dnes vieme, že počas sedenia dochádza k veľkému počtu fyziologických zmien. Týkajú sa okrem iného aktivity rôznych génov a hormónov.

Diskusia 21 Príspevkov